Marek 4:1–41
4 Opäť začal vyučovať pri mori.+ A zhromaždil sa k nemu veľmi veľký zástup, takže vstúpil do člna a na mori si [v ňom] sadol, ale celý zástup zostal na brehu.+
2 Učil ich teda veľa vecí v podobenstvách+ a vyučujúc hovoril im:+
3 „Počúvajte. Vyšiel rozsievač, aby rozsieval.+
4 A ako rozsieval, niektoré [semeno] padlo popri ceste, a prišli vtáci a vyzobali ho.+
5 Iné [semeno] padlo na skalnaté miesto, kde samozrejme nemalo mnoho pôdy. Ihneď vyklíčilo, lebo nemalo hlbokú pôdu.+
6 Ale keď vyšlo slnko, spálilo ho a nemajúc koreň, uschlo.+
7 Iné [semeno] padlo medzi tŕnie, tŕnie vyrástlo a udusilo ho. Neprinieslo nijaké ovocie.+
8 Iné však padli na znamenitú pôdu+, vzišli, vyrástli, a začali prinášať úrodu a niesli tridsaťnásobne, šesťdesiatnásobne a stonásobne.“+
9 Potom pripojil: „Kto má uši na počúvanie, nech počúva.“+
10 Keď bol potom sám, vypytovali sa ho na podobenstvo tí, čo boli okolo neho spolu s dvanástimi.+
11 A hovoril im: „Vám bolo dané sväté tajomstvo+ Božieho kráľovstva, ale tým vonku sa všetko deje v podobenstvách,+
12 aby nevideli, hoci sa pozerajú, a aby nepochopili zmysel, hoci počujú, aby sa nikdy neobrátili a nebolo im odpustené.“+
13 Ďalej im povedal: „Nechápete toto podobenstvo, a tak ako porozumiete všetkým ostatným podobenstvám?
14 Rozsievač rozsieva slovo.+
15 Totiž tí popri ceste, kde je zasiate slovo, sú tí, čo [ho] počujú, ale hneď prichádza Satan+ a berie slovo, ktoré bolo do nich zasiate.+
16 Im podobní sú tí, čo boli zasiati na skalnaté miesta. Akonáhle počujú slovo, s radosťou ho prijímajú.+
17 Napriek tomu nemajú v sebe koreň, ale nejaký čas pokračujú. Keď potom nastane súženie alebo prenasledovanie pre slovo, potkýnajú sa.+
18 Sú ešte ďalší, čo sú zasiati medzi tŕnie. To sú tí, čo počuli slovo,+
19 ale úzkostlivé starosti+ tohto systému vecí, podvodná moc bohatstva+ a žiadosti+ po ostatných veciach vnikajú dovnútra, dusia slovo, a to sa stáva neplodným.+
20 Nakoniec tí, čo boli zasiati do znamenitej pôdy, sú tí, čo počúvajú slovo, prijímajú ho priaznivo a prinášajú úrodu tridsaťnásobne, šesťdesiatnásobne a stonásobne.“+
21 Pokračoval a hovoril im: „Vari prinášajú lampu na to, aby ju postavili pod odmerný kôš alebo pod posteľ? Neprinášajú ju, aby ju postavili na stojan?+
22 Totiž nič nie je skryté tak, aby to nebolo odhalené; nič nebolo tak starostlivo zatajené, aby to nevyšlo najavo.+
23 Ktokoľvek má uši na počúvanie, nech počúva.“+
24 Ďalej povedal: „Dávajte pozor na to, čo počujete.+ Akou mierou meriate, takou bude odmerané vám,+ áno, bude vám pridané viac.+
25 Totiž tomu, kto má, bude dané viac, ale tomu, kto nemá, bude odňaté aj to, čo má.“+
26 Potom pokračoval: „Tak je to s Božím kráľovstvom, ako keď človek rozhadzuje semeno na zem,+
27 v noci spí, vo dne vstáva, semeno klíči a rastie, ale on ani nevie ako.+
28 Zem pozvoľna prináša sama od seba plody, najprv steblo, potom klas, nakoniec plné zrno v klase.
29 Ale len čo to dovolia plody, priloží kosák, lebo nastal čas žatvy.“
30 A ďalej povedal: „K čomu máme prirovnať Božie kráľovstvo, alebo akým podobenstvom ho znázorníme?+
31 [Je] ako horčičné zrno, ktoré bolo v čase, keď bolo zasiate do zeme, najdrobnejšie zo všetkých semien, ktoré sú na zemi+ –
32 ale keď je zasiate, vzíde a je väčšie ako všetky ostatné byliny a vytvára veľké vetvy,+ takže sa v jeho tieni môžu usadiť nebeskí+ vtáci.“+
33 Mnohými takýmito podobenstvami+ im hovoril slovo, pokiaľ mohli počúvať.
34 Skutočne, bez podobenstva im nehovoril, ale svojim učeníkom, keď boli sami, všetko vysvetľoval.+
35 A v ten deň, keď sa zvečerilo, im povedal: „Prejdime na druhý breh.“+
36 Teda keď prepustili zástup, vzali ho v člne, tak ako bol, a boli s ním ešte iné člny.+
37 Strhla sa prudká víchrica a vlny narážali na čln, takže sa čln takmer potápal.+
38 Ale on bol na zadnej časti a spal na vankúši. Preto ho zobudili a povedali mu: „Učiteľ, nedbáš na to, že hynieme?“+
39 Nato vstal, pokáral vietor a povedal moru: „Mlč! Buď ticho!“+ A vietor stíchol a nastal veľký pokoj.+
40 Na to im povedal: „Prečo ste malomyseľní? Ešte nemáte vieru?“
41 Pocítili však nezvyčajný strach a hovorili jeden druhému: „Kto je v skutočnosti tento, že ho aj vietor a more poslúchajú?“+
