Marek 6:1–56

6  Odtiaľ sa odobral a prišiel do svojej domoviny. Jeho učeníci ho nasledovali.+  Keď nastal sabat, začal vyučovať v synagóge. Väčšina tých, čo počúvali, žasli a hovorili: „Odkiaľ to má ten človek?+ A prečo mu bola daná tá múdrosť a prečo vykonali jeho ruky také mocné skutky?  Či to nie je ten tesár,+ syn Márie+ a brat Jakuba+, Jozefa, Judáša a Šimona?+ A či nie sú jeho sestry tu s nami?“ Preto sa na ňom potkli.+  Ale Ježiš im povedal: „Prorok nie je v neúcte, iba ak vo svojej domovine+, medzi príbuznými a vo vlastnom dome.“+  Preto tam nemohol urobiť nijaký mocný skutok okrem toho, že položil ruky na niekoľkých chorých a uzdravil ich.  Naozaj sa divil ich nedostatku viery. A chodil po okolitých dedinách a vyučoval.+  Potom povolal tých dvanástich a začal ich posielať po dvoch+ a dával im právomoc nad nečistými duchmi.+  Prikázal im tiež, aby si na cestu nebrali nič okrem palice, nijaký chlieb, ani vak na jedlo,+ ani medené peniaze v opaskoch,+  ale aby si uviazali sandále a aby si nebrali dva spodné odevy.+ 10  Ďalej im povedal: „Kdekoľvek vstúpite do domu,+ zostaňte tam, až kým neodídete z toho miesta.+ 11  A ktorékoľvek miesto vás neprijme ani nevypočuje, straste pri odchode špinu zo svojich nôh im na svedectvo.“+ 12  Preto vyšli a zvestovali, aby ľudia robili pokánie.+ 13  Vyháňali mnoho démonov+ a mnoho chorých natierali olejom+ a uzdravovali ich.+ 14  Donieslo sa to do uší Kráľa Herodesa, lebo sa [Ježišovo] meno stalo verejne známym, a ľudia hovorili: „Ján, ktorý krstil, bol vzkriesený, a preto v ňom pôsobia mocné skutky.“+ 15  Ale iní hovorili: „Je to Eliáš.“+ Ďalší hovorili: „Je to prorok ako jeden z prorokov.“+ 16  Keď to však počul Herodes, hovoril: „Ján, ktorého som sťal, ten bol vzkriesený.“+ 17  Sám Herodes totiž poslal a dal zatknúť Jána a spútať ho vo väzení kvôli Herodias, manželke svojho brata Filipa, lebo sa s ňou oženil.+ 18  Ján totiž opätovne hovoril Herodesovi: „Je nezákonné, aby si mal manželku svojho brata.“+ 19  Herodias však prechovávala voči nemu nenávisť+ a chcela ho zabiť, ale nemohla.+ 20  Lebo Herodes sa obával+ Jána, pretože vedel o ňom, že je spravodlivý a svätý muž,+ a chránil ho. Keď ho počul+, bol vo veľkých rozpakoch, čo urobiť, a napriek tomu ho ďalej rád počúval. 21  Ale nastal vhodný deň+, keď Herodes usporiadal na svoje narodeniny+ večeru pre svojich mužov vysokého postavenia, vojenských veliteľov a tých najpoprednejších z Galiley. 22  A Herodiadina dcéra vošla, tancovala a páčila sa Herodesovi a tým, ktorí s ním spočívali [pri stole].+ Kráľ povedal dievčaťu: „Požiadaj ma o čokoľvek chceš, a dám ti to.“ 23  Áno, prisahal jej: „O čokoľvek ma požiadaš, to ti dám,+ až do polovice svojho kráľovstva.“+ 24  A vyšla a povedala matke: „Čo by som si mala žiadať?“ Ona povedala: „Hlavu Jána, ktorý krstí.“+ 25  Ihneď náhlivo vošla ku kráľovi a poprosila ho povediac: „Chcem, aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.“ 26  Hoci sa kráľ hlboko zarmútil, predsa ju nechcel odmietnuť pre prísahy a pre tých, čo s ním spočívali pri stole.+ 27  Kráľ teda ihneď poslal telesného strážcu a rozkázal mu, aby priniesol jeho hlavu. Ten vyšiel a sťal ho vo väzení+ 28  a priniesol jeho hlavu na mise. Dal ju dievčaťu a dievča ju dalo matke.+ 29  Keď o tom počuli jeho učeníci, prišli, vzali jeho mŕtvolu a uložili ju do pamätnej hrobky.+ 30  A apoštoli sa zhromaždili pred Ježišom a oznámili mu všetko, čo robili a učili.+ 31  Povedal im: „Poďte na osamelé miesto+ a trochu si odpočiňte.“+ Totiž mnohí prichádzali a odchádzali, a oni sa nemali ani kedy najesť.+ 32  Preto odišli v člne na osamelé miesto, aby boli sami.+ 33  Ľudia ich však videli odchádzať a mnohí sa to dozvedeli. Zbehli sa tam peši zo všetkých miest a prišli pred nimi.+ 34  Keď vystupoval, videl veľký zástup, prišlo mu ich však ľúto+, lebo boli ako ovce bez pastiera.+ A začal ich učiť mnohé veci.+ 35  Hodina už značne pokročila. Učeníci prišli k nemu a hovorili: „Miesto je odľahlé a je už neskorá hodina.+ 36  Pošli ich preč, aby mohli odísť na vidiek a do okolitých dedín a kúpiť si tam niečo na jedenie.“+ 37  Odpovedal im a riekol: „Vy im dajte niečo na jedenie.“ Na to mu povedali: „Máme odísť a kúpiť chleby za dvesto denárov a dať ľuďom jesť?“+ 38  Povedal im: „Koľko máte chlebov? Choďte sa pozrieť!“ Keď to zistili, povedali: „Päť, a dve ryby.“+ 39  Dal všetkým pokyn, aby sa po skupinách+ rozložili na zelenú trávu.+ 40  A rozložili sa v skupinách po sto a po päťdesiat.+ 41  Vzal päť chlebov a dve ryby, vzhliadol k nebu, požehnal+, lámal+ chleby a podával ich učeníkom, aby ich kládli pred ľudí; a rozdelil dve ryby medzi všetkých. 42  Tak všetci jedli a nasýtili sa;+ 43  a pozbierali úlomky, dvanásť plných košov, okrem rýb. 44  Avšak tých, čo jedli chleby, bolo päťtisíc mužov.+ 45  Hneď potom naliehal na svojich učeníkov, aby vstúpili do člna a išli vopred na protiľahlý breh k Betsaide, kým on rozpustil zástup.+ 46  Ale keď sa s nimi rozlúčil, odišiel sa modliť na vrch.+ 47  Nastal večer a čln bol uprostred mora, ale on sám bol na zemi.+ 48  Keď ich uvidel, ako sa namáhajú+ pri veslovaní, lebo vial v protismere vietor, prišiel k nim okolo štvrtej nočnej hliadky, kráčajúc po mori, ale chcel ich obísť. 49  Ihneď ako ho zazreli kráčať po mori, pomysleli si: „To je prízrak!“ a hlasne skríkli.+ 50  Všetci ho totiž videli a boli znepokojení. Ale ihneď sa im prihovoril a povedal im: „Buďte odvážni, to som ja; nebojte sa.“+ 51  A vstúpil k nim do člna a vietor stíchol. Veľmi ich to udivilo,+ 52  lebo nepochopili význam chlebov, ale ich srdce zostávalo otupené pre porozumenie.+ 53  Keď sa dostali k brehu, prišli do Genezaretu, blízko ktorého zakotvili.+ 54  Ale hneď ako vystúpili z člna, ľudia ho spoznali, 55  obehli celý kraj, a tých, čo boli chorí, začali prinášať na nosidlách tam, kde počuli, že je. 56  Kdekoľvek vstúpil do dedín, miest alebo na vidiek,+ umiestňovali chorých na trhoviská a prosili ho, aby sa mohli dotknúť+ aspoň obruby+ jeho vrchného odevu. A všetci, čo sa ho dotkli, boli uzdravení.+

Poznámky pod čiarou