Marek 9:1–50
9 Ďalej im povedal: „Pravdivo vám hovorím: Niektorí z tých, čo tu stoja, vôbec neokúsia smrť, kým najprv neuvidia Božie kráľovstvo, ako už prišlo v moci.“+
2 Ježiš teda o šesť dní vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána a vyviedol ich samých na vysoký vrch. A bol pred nimi premenený+
3 a jeho vrchný odev sa zaskvel, [stal sa] omnoho belší, ako by ho mohol vybieliť ktorýkoľvek čistič odevov na zemi.+
4 Zjavil sa im aj Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom.+
5 Tu sa ozval Peter a povedal Ježišovi: „Rabbi, je to vynikajúce, že sme tu, postavme teda tri stany, jeden pre teba, jeden pre Mojžiša a jeden pre Eliáša.“+
6 Naozaj nevedel, čo by mal povedať, lebo sa celkom prestrašili.
7 A vytvoril sa oblak, zatienil ich a z oblaku vyšiel hlas+: „Toto je môj Syn,+ milovaný. Počúvajte ho!“+
8 Keď sa však náhle rozhliadli, nevideli pri sebe už nikoho okrem samého Ježiša.+
9 Ako zostupovali z vrchu, výslovne im prikázal, aby nikomu nerozprávali,+ čo videli, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.+
10 A vzali si to slovo k srdcu, ale medzi sebou sa rozprávali, čo znamená toto zmŕtvychvstanie.
11 Spytovali sa ho a hovorili: „Prečo znalci Písma hovoria,+ že najprv musí prísť Eliáš+?“
12 Povedal im: „Eliáš naozaj prichádza najprv a obnovuje všetko.+ Ale ako to, že je napísané o Synovi človeka, že musí podstúpiť mnohé utrpenia+ a nebudú ho považovať za nič?+
13 Ale hovorím vám, že Eliáš+ už skutočne prišiel a urobili mu všetko, čo chceli, tak ako je o ňom napísané.“+
14 Keď prišli k ostatným učeníkom, všimli si veľký zástup okolo nich a znalcov Písma, ktorí sa s nimi preli.+
15 Len čo ho celý zástup zahliadol, boli ohromení, bežali k nemu a vítali ho.
16 Spýtal sa ich: „O čo sa s nimi priete?“
17 A jeden zo zástupu mu odpovedal: „Učiteľu, priviedol som ti svojho syna, lebo má nemého ducha.+
18 Kdekoľvek ho schytí, hodí ho na zem a on pení, škrípe zubami a stráca silu. A povedal som tvojim učeníkom, aby ho vyhnali, ale neboli schopní.“+
19 Odpovedal im a riekol: „Ó, neveriace pokolenie+, ako dlho ešte musím byť s vami? Ako dlho vás musím znášať? Priveď ho ku mne!“+
20 Priviedli ho teda k nemu. Keď ho však duch uvidel, náhle zalomcoval [dieťaťom] v kŕči, a keď spadlo na zem, váľalo sa a penilo.+
21 A spýtal sa jeho otca: „Odkedy sa mu to stáva?“ Povedal: „Od detstva.
22 Občas ho vrhal do ohňa i do vody, aby ho zničil.+ Ale ak môžeš niečo urobiť, maj s nami zľutovanie a pomôž nám!“
23 Ježiš mu povedal: „Ten výraz: ‚Ak môžeš‘! Všetko je možné pre toho, kto má vieru.“+
24 Otec dieťatka hneď vykríkol a povedal: „Verím! Pomôž mi, kde potrebujem vieru!“+
25 Keď si Ježiš všimol, že sa k [nim] zbieha zástup, pokáral+ nečistého ducha a povedal mu: „Nemý a hluchý duch, prikazujem ti, vyjdi z neho a už doňho nevstupuj!“
26 A zakričal, zmietal sa v mnohých kŕčoch a potom vyšiel.+ Bol ako mŕtvy, takže väčšina z nich hovorila: „Je mŕtvy!“
27 Ježiš ho však vzal za ruku, zodvihol ho a on sa postavil.+
28 Keď teda vstúpil do domu a boli sami, jeho učeníci sa ho vypytovali: „Prečo sme ho nemohli vyhnať my?“+
29 Povedal im: „Tento druh nemôže vyjsť ničím, iba modlitbou.“+
30 Odobrali sa odtiaľ a išli cez Galileu, ale on nechcel, aby sa o tom niekto dozvedel.
31 Lebo vyučoval svojich učeníkov a hovoril im: „Syn človeka má byť vydaný do rúk ľudí a oni ho zabijú,+ ale napriek tomu, že bude zabitý, o tri dni vstane.“+
32 Nerozumeli však tomu výroku a báli sa ho spýtať.+
33 A prišli do Kafarnaumu. Keď bol v dome, položil im otázku: „O čom ste sa cestou dohadovali?“+
34 Mlčali, lebo sa cestou medzi sebou dohadovali o tom, kto je väčší.+
35 Sadol si, zavolal si tých dvanástich a povedal im: „Ak chce byť niekto prvý, nech je posledný zo všetkých a služobníkom všetkých.“+
36 A vzal malé dieťa, postavil ho do ich stredu, objal ho a povedal im:+
37 „Ktokoľvek prijíma jedno z takých malých detí na základe môjho mena, prijíma mňa; a ktokoľvek prijíma mňa, neprijíma len mňa, ale tiež toho, ktorý ma poslal.“+
38 Ján mu povedal: „Učiteľ, videli sme nejakého muža, ktorý vyháňal démonov tým, že používal tvoje meno. Snažili sme sa mu zabrániť,+ lebo nás nesprevádzal.“+
39 Ježiš však povedal: „Nesnažte sa mu brániť, lebo nikto, kto chce urobiť nejaký mocný skutok na základe môjho mena, nebude schopný mi vzápätí zlorečiť.+
40 Veď kto nie je proti nám, je s nami.+
41 Totiž ktokoľvek vám dáva pohár+ vody napiť sa na základe toho, že patríte Kristovi,+ pravdivo vám hovorím, ten istotne nestratí svoju odmenu.
42 Ale ktokoľvek privedie k potknutiu jedného z týchto maličkých, ktorí veria, pre takého by bolo lepšie, keby mu dali na šiju mlynský kameň, akým otáča osol, a hodili ho do mora.+
43 Ak ťa niekedy privádza k potknutiu tvoja ruka, odsekni ju. Je pre teba lepšie, aby si vošiel do života zmrzačený, než aby si s dvoma rukami odišiel do gehenny, do ohňa, ktorý nemôže byť uhasený.+
44 ——
45 Ak ťa privádza k potknutiu tvoja noha, odsekni ju. Je pre teba lepšie, aby si vošiel do života chromý,+ než aby si bol s dvoma nohami uvrhnutý do gehenny.+
46 ——
47 Ak ťa privádza k potknutiu tvoje oko, odhoď ho.+ Je pre teba lepšie, aby si vošiel do Božieho kráľovstva jednooký, než aby si bol s dvoma očami uvrhnutý do gehenny,+
48 kde ich larva neumiera a oheň nehasne.+
49 Lebo každý musí byť osolený+ ohňom.
50 Soľ je znamenitá, ale ak soľ stratí svoju silu, čím ju okoreníte?+ Majte soľ+ sami v sebe a zachovávajte medzi sebou pokoj+.“
