Rimanom 7:1–25

7  Je to možné, že neviete, bratia (lebo hovorím tým, ktorí poznajú zákon), že Zákon je pánom nad človekom, kým žije?+  Napríklad vydatá žena je viazaná zákonom k svojmu manželovi, kým je živý; ale ak jej manžel zomrie, je oslobodená od zákona svojho manžela.+  Keby sa oddala inému mužovi za života svojho manžela, bola by označená za cudzoložnicu.+ Ale ak jej manžel zomrie, je voľná od jeho zákona, takže už nie je cudzoložnicou, ak sa oddá inému mužovi.+  Podobne ste boli aj vy, moji bratia, prostredníctvom Kristovho tela usmrtení+ Zákonu, aby ste sa oddali niekomu inému,+ tomu, ktorý bol vzkriesený z mŕtvych,+ aby sme prinášali ovocie+ Bohu.  Lebo keď sme boli v súlade s telom+, pôsobili v našich údoch hriešne vášne, ktoré roznietil Zákon, aby sme prinášali ovocie smrti.+  Ale teraz sme boli oslobodení [od] Zákona,+ lebo sme zomreli+ tomu, čím sme boli pevne držaní, aby sme boli otrokmi+ v novom zmysle, prostredníctvom ducha,+ a nie v starom zmysle, prostredníctvom písaného zákonníka+.  Čo teda povieme? Je Zákon hriechom+? Nech sa to nikdy nestane! Skutočne, nebol by som poznal hriech,+ keby nebolo Zákona; a napríklad nepoznal by som žiadostivosť+, keby Zákon nehovoril: „Nebudeš žiadostivý.“+  Ale keď hriech dostal podnet prikázaním,+ vyvolal vo mne všetky druhy žiadostivosti, lebo bez zákona bol hriech mŕtvy.+  Naozaj, kedysi som bol živý bez zákona;+ ale keď prišlo prikázanie,+ hriech opäť ožil, ale ja som zomrel.+ 10  A videl som, že prikázanie, ktoré bolo pre život,+ je pre smrť.+ 11  Lebo keď hriech dostal podnet prikázaním, zviedol+ ma a zabil. 12  A tak je Zákon sám osebe svätý+ a prikázanie je sväté a spravodlivé+ a dobré+. 13  To dobré sa teda stalo pre mňa smrťou? Nech sa to nikdy nestane! Urobil [to] však hriech, aby sa ukázal ako hriech, ktorý mi pôsobí smrť tým, čo je dobré,+ aby sa stal hriech ešte omnoho hriešnejším na základe prikázania.+ 14  Lebo vieme, že Zákon je duchovný;+ ale ja som telesný, zapredaný hriechu.+ 15  Veď neviem, čo robím. Lebo čo chcem, to nerobím, ale robím to, čo nenávidím. 16  Ale ak konám to, čo nechcem,+ súhlasím s tým, že je Zákon znamenitý.+ 17  Ale potom ten, ktorý to koná, už nie som ja, ale hriech, ktorý býva vo mne.+ 18  Veď viem, že vo mne, totiž v mojom tele, nebýva nič dobré;+ lebo schopnosť chcieť+ je u mňa, ale schopnosť vykonať+ to, čo je znamenité, [tá] nie je. 19  Lebo nerobím to dobré, čo chcem,+ ale robím to zlé, čo nechcem. 20  Ale keď robím to, čo nechcem, nerobím to už ja, ale hriech, ktorý býva vo mne.+ 21  Nachádzam teda v mojom prípade tento zákon: keď chcem konať to, čo je správne,+ je u mňa zlé.+ 22  Podľa človeka+, ktorým som vnútri, mám skutočné potešenie+ v Božom zákone, 23  ale v svojich údoch+ badám iný zákon, ktorý bojuje+ proti zákonu mojej mysle+ a vedie ma do zajatia zákona hriechu,+ ktorý je v mojich údoch. 24  Ja biedny človek! Kto ma vyslobodí z tela podstupujúceho túto smrť?+ 25  Vďaka Bohu prostredníctvom Ježiša Krista, nášho Pána!+ Mysľou som teda ja sám otrokom Božieho zákona,+ ale telom [otrokom] zákona hriechu.+

Poznámky pod čiarou