Rimanom 9:1–33
9 Hovorím pravdu+ v Kristovi; neluhám,+ lebo moje svedomie svedčí so mnou v svätom duchu,
2 že mám veľký zármutok a stálu bolesť v srdci.+
3 Lebo by som si prial, aby som ja sám bol oddelený od Krista ako prekliaty v prospech svojich bratov,+ svojich príbuzných podľa tela,+
4 ktorí sami sú Izraelčania+, ktorým patrí prijatie za synov+ a sláva+ a zmluvy+ a dar Zákona+ a svätá služba+ a sľuby+;
5 ktorým patria predkovia+ a z ktorých [pochádza] Kristus podľa tela:+ Boh+, ktorý je nado všetkým, [nech je] navždy požehnaný. Amen.
6 Avšak to neznamená, že by Božie slovo bolo zlyhalo.+ Lebo všetci z Izraela nie sú skutočným „Izraelom“.+
7 Ani nie sú všetci deťmi preto, že sú Abrahámovým semenom,+ ale: „[To], čo sa bude nazývať ‚tvojím semenom‘, bude prostredníctvom Izáka.“+
8 To znamená, [že] deti podľa tela+ nie sú skutočne Božie+ deti, ale za semeno sa považujú deti sľubu+.
9 Lebo slovo sľubu znelo takto: „O tomto čase prídem a Sára bude mať syna.“+
10 Ale nielen v tomto prípade, ale aj keď Rebeka počala dvojčatá+ z jedného [muža], nášho predka Izáka:
11 Lebo keď sa ešte ani len nenarodili a neurobili nič dobré ani hanebné+ – aby Božie predsavzatie o vyvolení nezostalo závislé od skutkov, ale od Toho, ktorý povoláva+ –
12 bolo jej povedané: „Starší bude otrokom mladšieho.“+
13 Ako je napísané: „Miloval som Jakoba, ale Ezaua som nenávidel.“+
14 Čo teda povieme? Je azda u Boha neprávosť?+ Nech sa to nikdy nestane!
15 Veď Mojžišovi hovorí: „Zmilujem sa nad tým, nad kým sa zmilujem, a prejavím súcit tomu, komu prejavím súcit.“+
16 Teda nezáleží na tom, kto si praje, ani na tom, kto beží, ale na Bohu+, ktorý sa zmilováva.+
17 Veď Písmo hovorí faraónovi: „Práve preto som ťa ponechal, aby som ukázal v súvislosti s tebou svoju moc a aby moje meno bolo oznamované po celej zemi.“+
18 Zmiluje sa teda nad kým chce,+ ale koho chce, toho necháva, aby sa zatvrdil.+
19 Preto mi povieš: „Prečo ešte vyhľadáva chybu? Veď kto odolal jeho výslovnej vôli?“+
20 Ktože si ty, ó, človeče,+ že odvrávaš Bohu?+ Vari povie výtvor tomu, kto ho vytvoril: „Prečo si ma tak urobil?“+
21 Či nemá hrnčiar+ moc nad hlinou, aby urobil z tej istej hrudy jednu nádobu na ctihodné použitie, inú na nectihodné použitie?+
22 Teda ak Boh, hoci chcel prejaviť svoj hnev a oznámiť svoju moc, znášal s veľkou zhovievavosťou nádoby hnevu súce na zničenie,+
23 aby oznámil bohatstvo+ svojej slávy na nádobách+ milosrdenstva, ktoré vopred pripravil na slávu+,
24 totiž na nás, ktorých povolal nielen zo Židov, ale aj z národov,+ [čo na tom]?
25 Je to tak, ako hovorí aj v Hozeášovi: „Tých, ktorí nie sú mojím ľudom,+ nazvem ‚svojím ľudom‘, a tú, ktorá nebola milovaná, [nazvem] ‚milovanou‘;+
26 a na mieste, kde im bolo povedané: ‚Vy nie ste mojím ľudom‘, tam budú nazvaní ‚synmi živého Boha‘.“+
27 A Izaiáš volá o Izraeli: „Hoci by bol počet synov Izraela ako morského piesku,+ len ostatok bude zachránený.+
28 Lebo Jehova vykoná účtovanie na zemi, dokončí ho a skráti.“+
29 Tak ako Izaiáš vopred povedal: „Keby nám Jehova vojsk+ nebol zanechal semeno, boli by sme ako Sodoma, a Gomore by sme sa podobali.“+
30 Čo teda povieme? Že ľudia z národov, hoci sa neusilovali o spravodlivosť, dosiahli spravodlivosť,+ spravodlivosť, ktorá vyplýva z viery;+
31 ale Izrael, hoci sa usiloval o zákon spravodlivosti, k zákonu nedospel.+
32 Prečo? Lebo sa oň neusiloval vierou, ale akoby skutkami.+ Potkli sa o „kameň potknutia“,+
33 ako je napísané: „Hľa, kladiem na Sione kameň+ potknutia a skalný masív pohoršenia;+ kto však na ňom zakladá svoju vieru, nebude sklamaný.“+
