Skutky 16:1–40
16 Prišiel teda do Derbe aj do Lystry.+ A hľa, bol tam istý učeník menom Timotej+, syn veriacej židovskej ženy, ale gréckeho otca,
2 a bratia v Lystre a Ikóniu podávali o ňom dobrú správu.
3 Pavol vyjadril želanie, aby tento išiel s ním. Vzal ho a obrezal+ kvôli Židom, ktorí boli v tých miestach, lebo všetci do jedného vedeli, že jeho otec je Grék.
4 Keď cestovali mestami, odovzdávali im tam ustanovenia, o ktorých rozhodli apoštoli a starší v Jeruzaleme, aby [ich] zachovávali.+
5 A tak sa zbory upevňovali vo viere+ a vzrastali počtom zo dňa na deň.
6 Nato prešli Frýgiou a galatskou krajinou,+ lebo im svätý duch zabránil hovoriť slovo v [oblasti] Ázie.
7 Keď potom zišli do Mýzie, usilovali sa ísť ďalej do Bitýnie+, ale Ježišov duch im to nedovolil.
8 Preto prešli Mýziou a zišli do Troady+.
9 V noci mal Pavol videnie+: Stál tam akýsi macedónsky muž, naliehavo ho prosil a hovoril: „Prejdi do Macedónie a pomôž nám.“
10 Len čo videl videnie, snažili sme sa dostať do Macedónie,+ lebo sme dospeli k záveru, že nás povolal Boh, aby sme im oznamovali dobré posolstvo.
11 Vyplávali sme preto z Troady na more a priamo sme prišli do Samotrákie, na druhý deň do Neapolisu
12 a odtiaľ do Filipi+, kolónie, ktorá je najdôležitejším mestom macedónskej oblasti.+ Pobudli sme v tom meste niekoľko dní.
13 V sabate sme vyšli za bránu k rieke, kde je miesto modlitby, ako sme sa nazdávali. Posadali sme si a hovorili sme ženám, ktoré sa zišli.
14 Istá žena menom Lýdia, predavačka purpuru z mesta Tyatíry+ a ctiteľka Boha, počúvala a Jehova otvoril dokorán jej srdce+, aby venovala pozornosť tomu, o čom hovoril Pavol.
15 Teraz keď bola pokrstená ona a jej domácnosť,+ úpenlivo prosila a povedala: „Ak ste usúdili, že som verná Jehovovi, vojdite do môjho domu a zostaňte.“+ A prinútila nás.+
16 A stalo sa, keď sme išli na miesto modlitby, že nás stretla akási slúžka, ktorá mala ducha+ démona veštenia+. Predpovedaním prinášala svojim pánom veľký zisk+.
17 Táto chodila za Pavlom a za nami a vykrikovala:+ „Títo ľudia sú otroci Najvyššieho Boha, ktorí vám zvestujú cestu záchrany.“
18 Robila to mnoho dní. Pavla to nakoniec domrzelo+, obrátil sa a povedal duchu: „Prikazujem ti v mene Ježiša Krista, aby si z nej vyšiel.“+ A vyšiel z nej v tú hodinu.+
19 Keď jej páni videli, že sa im stratila nádej na zisk,+ zmocnili sa Pavla a Sílasa, vliekli ich na trhovisko k vládcom,+
20 predviedli ich pred úradníkov správy a povedali: „Títo ľudia veľmi znepokojujú+ naše mesto. Sú Židia
21 a zvestujú zvyky,+ ktoré nie je zákonné ani prijímať, ani používať, lebo sme Rimania.“
22 Zástup sa spoločne postavil proti nim a úradníci správy prikázali, keď z nich strhli vrchný odev, aby ich zbili prútmi.+
23 Keď im uštedrili mnoho úderov,+ hodili ich do väzenia a prikázali väzenskému dozorcovi, aby ich bezpečne strážil.+
24 Keďže dostal taký príkaz, uvrhol ich do vnútorného väzenia+ a dal im nohy do klady.+
25 Okolo polnoci+ sa však Pavol a Sílas modlili a spievali Bohu chvály;+ áno, väzni ich počuli.
26 Zrazu nastalo veľké zemetrasenie, takže sa zatriasli základy väzenia. Razom sa otvorili všetky dvere a putá všetkých sa uvoľnili.+
27 Dozorca väzňov sa prebudil zo spánku, a keď videl, že dvere väzenia sú otvorené, vytiahol meč a chcel sa zabiť,+ lebo sa domnieval, že väzni utiekli.+
28 Pavol však zvolal silným hlasom povediac: „Neubližuj si,+ lebo sme všetci tu!“
29 Vypýtal si svetlá, skočil dnu a trasúc sa padol pred Pavlom a Sílasom.+
30 Vyviedol ich von a povedal: „Páni, čo mám robiť+, aby som bol zachránený?“
31 Povedali: „Ver v Pána Ježiša, a budeš zachránený+ ty a tvoja domácnosť.“+
32 A hovorili Jehovovo slovo jemu i všetkým z jeho domu.+
33 V tú nočnú hodinu ich vzal so sebou a umyl im podliatiny. A hneď sa dal pokrstiť on a jeho [ľudia].+
34 Priviedol ich do svojho domu, prestrel pre nich stôl a veľmi sa radoval s celou svojou domácnosťou, že uveril v Boha.
35 Keď nastal deň, úradníci správy+ poslali strážnikov, aby povedali: „Prepusť tých ľudí.“
36 Dozorca väzňov oznámil Pavlovi ich slová: „Úradníci správy poslali, aby ste boli vy [dvaja] prepustení. Preto vyjdite a choďte v pokoji.“
37 Ale Pavol im povedal: „Verejne nás zbičovali bez súdu, nás, rímskych občanov,+ a uvrhli nás do väzenia. A teraz nás tajne vyháňajú? To teda nie, ale nech prídu sami a vyvedú nás.“
38 Strážnici tieto slová oznámili úradníkom správy. Tí sa naľakali, keď počuli, že sú to Rimania.+
39 Preto prišli, úpenlivo ich prosili, a keď ich vyviedli, požiadali ich, aby opustili mesto.
40 Ale oni vyjdúc z väzenia vošli k Lýdii, a keď videli bratov, povzbudili+ ich a odišli.
