Skutky 17:1–34
17 Precestovali Amfipolis a Apolloniu a prišli do Tesaloniky+, kde bola židovská synagóga.
2 Pavol k nim vošiel podľa svojho zvyku+ a po tri sabaty im hovoril z Písma.+
3 Vysvetľoval a dokazoval pomocou odkazov, že Kristus musel trpieť+ a byť vzkriesený z mŕtvych,+ a [povedal]: „Ježiš je Kristus,+ ktorého vám zvestujem.“
4 Nato niektorí z nich uverili+ a pridružili sa k Pavlovi a Sílasovi,+ aj veľké množstvo Grékov uctievajúcich [Boha] a nemálo popredných žien.
5 Ale Židia začali žiarliť.+ Vzali so sebou nejakých zlých mužov, zaháľačov z trhoviska, zhromaždili dav a začali poburovať mesto.+ Napadli Jásonov+ dom a chceli ich vyviesť pred zberbu.
6 Keď ich nenašli, vliekli Jásona a niektorých bratov k mestským vládcom a kričali: „Títo, ktorí prevrátili+ obývanú zem, sú aj tu
7 a Jáson ich pohostinne prijal. Títo všetci konajú proti cézarovým ustanoveniam+, lebo hovoria, že kráľom je niekto iný,+ Ježiš.“
8 Tak pobúrili zástup a mestských vládcov, ktorí to počuli.
9 Až keď od Jásona a ostatných dostali dostatočnú záruku, dovolili im odísť.
10 Bratia ešte v tú noc+ poslali Pavla a Sílasa do Beroy, a tí, keď prišli, vošli do židovskej synagógy.
11 Títo zmýšľali šľachetnejšie ako tí v Tesalonike, lebo prijali slovo s najväčšou dychtivosťou mysle a denne starostlivo skúmali+ Písma+, či je to tak.+
12 Preto mnohí z nich uverili a podobne aj nemálo vážených+ gréckych žien a mužov.
13 Ale keď sa dozvedeli Židia z Tesaloniky, že Pavol zvestuje Božie slovo i v Beroi, prišli aj tam, aby znepokojili+ a pobúrili zástupy.+
14 Bratia hneď potom poslali Pavla, aby išiel až k moru.+ Ale Sílas a Timotej tam zostali.
15 Tí však, ktorí viedli Pavla, doviedli ho až do Atén, a keď dostali príkaz pre Sílasa a Timoteja+, aby za ním čo najrýchlejšie prišli, odcestovali.
16 Kým Pavol čakal na nich v Aténach, búril sa v ňom jeho duch,+ keď videl, že je mesto plné modiel.
17 Zhováral sa preto v synagóge so Židmi+ a s ostatnými, ktorí uctievali [Boha], a každý deň na trhovisku+ s tými, ktorí tam práve boli.
18 Ale niektorí z epikurejských a stoických filozofov+ s ním polemizovali a daktorí hovorili: „Čože chce povedať tento táraj?“+ Iní zase: „Zdá sa, že je to zvestovateľ cudzích božstiev.“ To preto, že oznamoval dobré posolstvo o Ježišovi a vzkriesenie.+
19 Nato ho chytili a viedli ho na Areopág hovoriac: „Môžeme sa dozvedieť, čo je to za nové učenie+, o ktorom hovoríš?
20 Lebo donášaš čosi cudzie našim ušiam. Preto by sme sa chceli dozvedieť, čo to má znamenať.“+
21 Totiž všetci Aténčania a cudzinci, čo sa tam zdržiavali, netrávili svoj voľný čas ničím iným ako rozprávaním alebo počúvaním niečoho nového.
22 Pavol sa teraz postavil uprostred Areopágu+ a povedal:
„Muži, Aténčania, vidím, že podľa všetkého máte väčšiu bázeň pred božstvami+ ako iní.
23 Lebo keď som sa prechádzal a pozorne pozeral vaše predmety uctievania, našiel som aj oltár, na ktorom bolo napísané: ‚Neznámemu Bohu‘. Komu teda nevedomky prejavujete zbožnú oddanosť, toho vám zvestujem.
24 Boh, ktorý stvoril svet a všetko v ňom, súc Pánom neba a zeme,+ nebýva v chrámoch vytvorených rukami,+
25 ani sa mu neslúži ľudskými rukami, akoby niečo potreboval,+ lebo sám dáva všetkým život+ a dych+ a všetko.
26 A vytvoril z jedného [človeka]+ každý ľudský národ+, aby bývali na celom zemskom povrchu,+ a vymedzil ustanovené časy+ a stanovené hranice ich bývania,+
27 aby hľadali Boha,+ ak by ho azda mohli nahmatať a naozaj ho nájsť,+ lebo v skutočnosti nie je ďaleko od nikoho z nás.
28 Lebo od neho máme život, pohybujeme sa a sme,+ ako aj niektorí z vašich básnikov+ povedali: ‚Veď sme aj jeho potomstvom.‘
29 Teda keď sme Božím potomstvom+, nemali by sme si predstavovať, že Božská bytosť+ je ako zlato, striebro alebo kameň, ako výtvor ľudského umenia a vynachádzavosti.+
30 Boh síce prehliadol časy takejto nevedomosti,+ ale teraz hovorí ľudstvu, že majú všetci všade robiť pokánie.+
31 Lebo určil deň, v ktorom chce súdiť+ obývanú zem v spravodlivosti mužom, ktorého ustanovil, a zaobstaral záruku všetkým tým, že ho vzkriesil+ z mŕtvych.“
32 Keď počuli o vzkriesení z mŕtvych, niektorí sa posmievali,+ kým iní povedali: „Vypočujeme si ťa o tom aj inokedy.“
33 Pavol teda vyšiel spomedzi nich,
34 ale niektorí muži sa k nemu pripojili a uverili; medzi nimi bol aj Dionýzius, sudca areopágskeho súdu+, žena menom Damaris a okrem nich iní.
