Skutky 19:1–41
19 Zatiaľ čo bol Apollo+ v Korinte, Pavol prešiel vnútrozemím, prišiel do Efezu+ a našiel nejakých učeníkov,
2 ktorým povedal: „Prijali ste svätého ducha,+ keď ste uverili?“ Oni mu odpovedali: „Nikdy sme ani nepočuli, že je nejaký svätý duch.“+
3 On povedal: „Teda akým krstom ste boli pokrstení?“ Oni riekli: „Jánovým krstom.“+
4 Pavol povedal: „Ján krstil krstom [ako symbol] pokánia+ a hovoril ľuďom, aby uverili v toho, ktorý príde po ňom,+ totiž v Ježiša.“
5 Keď to počuli, dali sa pokrstiť v mene Pána Ježiša.+
6 A keď na nich Pavol položil ruky+, prišiel na nich svätý duch, hovorili jazykmi a prorokovali.+
7 A bolo ich všetkých asi dvanásť mužov.
8 Vošiel do synagógy+ a tri mesiace smelo hovoril, prednášal a presviedčal o Božom kráľovstve+.
9 Keď sa však niektorí zatvrdzovali a neverili+ a potupovali tú Cestu+ pred množstvom, odišiel od nich+ a oddelil od nich učeníkov+ a denne prednášal [v posluchárni] Tyranovej školy.
10 Dialo sa to dva roky,+ takže všetci, ktorí bývali v [oblasti] Ázie,+ Židia i Gréci, počuli Pánovo slovo.
11 Boh vykonával neobyčajne mocné skutky Pavlovými rukami,+
12 takže i šatky [na utieranie potu] a zástery z jeho tela nosili chorým,+ a choroby ich opúšťali a zlí duchovia vychádzali.+
13 Ale niektorí z potulných Židov, ktorí vyháňali démonov,+ sa takisto odvážili vyslovovať meno Pána Ježiša+ nad tými, ktorí mali zlých duchov, a hovorili: „Slávnostne vám prikazujem+ skrze Ježiša, ktorého zvestuje Pavol.“
14 Robili to siedmi synovia istého židovského hlavného kňaza Skevu.
15 Zlý duch im však odpovedal a riekol: „Poznám Ježiša+ a viem o Pavlovi,+ ale kto ste vy?“
16 Nato sa človek, v ktorom bol zlý duch, na nich oboril,+ ovládol jedného za druhým a premohol ich, takže utiekli z toho domu nahí a zranení.
17 To sa rozchýrilo medzi všetkými Židmi i Grékmi, ktorí bývali v Efeze; a na všetkých padol strach+ a meno Pána Ježiša bolo ďalej velebené.+
18 A mnohí z tých, ktorí uverili, prichádzali, vyznávali+ a otvorene rozprávali o svojich skutkoch.
19 A mnohí, ktorí sa zapodievali magickým+ umením, poznášali svoje knihy a pred všetkými ich spálili. A keď spočítali ich cenu, zistili, že mali hodnotu päťdesiattisíc kúskov striebra.
20 Tak Jehovovo slovo mocne rástlo a rozmáhalo sa.+
21 A keď sa to skončilo, Pavol si v duchu predsavzal, že keď prejde Macedóniou+ a Achajou, pocestuje do Jeruzalema,+ a povedal: „Keď sa tam dostanem, musím vidieť aj Rím.“+
22 Preto poslal do Macedónie dvoch z tých, ktorí mu slúžili, Timoteja+ a Erasta+, ale on sám sa zdržal istý čas v [oblasti] Ázie.
23 Práve v tom čase povstal nemalý nepokoj+ pre tú Cestu.+
24 Lebo istý muž menom Demetrius, striebrotepec, ktorý zhotovoval Artemidine chrámy zo striebra, zaobstarával remeselníkom nemalý zisk;+
25 a zhromaždil ich a tých, ktorí na tom pracovali,+ a povedal: „Muži, dobre viete, že z tohto zamestnania máme svoj blahobyt.+
26 A vidíte i počujete, že nielen v Efeze+, ale takmer v celej [oblasti] Ázie tento Pavol presvedčil značný zástup a zmenil ich názor hovoriac, že tí, ktorých vytvorili ruky+, nie sú bohmi.
27 A ešte hrozí nebezpečenstvo, že nielen toto naše zamestnanie získa zlú povesť, ale aj chrám veľkej bohyne Artemis+ sa nebude považovať za nič, a dokonca zanikne i vznešenosť tej, ktorú uctieva celá [oblasť] Ázie a obývaná zem.“
28 Keď to počuli, naplnil ich hnev. Kričiac hovorili: „Veľká je Artemis Efezanov!“
29 A mesto sa naplnilo zmätkom. Naraz sa vrútili jednomyseľne do divadla, násilne vlečúc so sebou Macedónčanov Gája a Aristarcha,+ Pavlových druhov na cestách.
30 Pavol chcel tiež vojsť medzi ľud, ale učeníci mu to nedovolili.
31 Ba aj niektorí z predstavených slávností a hier, ktorí mu boli priateľsky naklonení, poslali k nemu a prosili ho, aby nešiel do divadla.
32 Jedni kričali to a iní ono,+ lebo v zhromaždení bol zmätok a väčšina ani nevedela, prečo sa zišli.
33 Spoločne teda vyviedli zo zástupu Alexandra, ktorého Židia postrkovali dopredu, a Alexander kývol rukou a chcel povedať ľudu obhajobu.
34 Ale keď spoznali, že je Žid, kričali všetci asi dve hodiny akoby jednými ústami: „Veľká+ je Artemis Efezanov!“
35 Keď konečne mestský pisár upokojil+ zástup, povedal: „Muži, Efezania, kto z ľudí naozaj nevie, že mesto Efezanov je strážcom chrámu veľkej Artemis a obrazu, ktorý spadol z neba?
36 Pretože je to teda nesporné, patrí sa, aby ste sa utíšili a nekonali prenáhlene.+
37 Lebo ste priviedli týchto mužov, ktorí nie sú ani chrámoví lupiči, ani sa nerúhajú našej bohyni.
38 Ak teda Demetrius+ a remeselníci s ním žalujú niekoho, na to sú súdne dni+ a sú tam prokonzuli+; nech tam podajú žalobu.
39 Ale ak pátrate po niečom inom, musí sa o tom rozhodnúť na riadnom zhromaždení.
40 Lebo sme naozaj v nebezpečenstve, že budeme pre dnešné udalosti obvinení zo vzbury. A niet žiadnej príčiny, ktorou by sme mohli zdôvodniť tento zhon.“
41 Keď to dopovedal,+ rozpustil zhromaždenie+.
