Skutky 20:1–38
20 Keď sa rozruch upokojil, Pavol poslal po učeníkov, a keď ich povzbudil, rozlúčil sa s nimi+ a nastúpil cestu do Macedónie+.
2 Keď prechádzal tými krajmi, povzbudzoval tamojších mnohými slovami+ a prišiel do Grécka.
3 Keď tam strávil tri mesiace, chystal sa odplávať do Sýrie, ale rozhodol sa vrátiť cez Macedóniu, lebo Židia zosnovali proti nemu sprisahanie+.
4 Sprevádzali ho Sopater+, syn Pyrru z Beroy, z Tesaloničanov Aristarchus+ a Sekundus, Gájus z Derbe a Timotej+ a z [oblasti] Ázie Tychikus+ a Trofimus+.
5 Tí išli ďalej a čakali na nás v Troade+.
6 Po dňoch nekvasených chlebov+ sme však vyplávali z Filipi na more a po piatich dňoch sme k nim prišli do Troady+; a pobudli sme tam sedem dní.
7 V prvý deň+ týždňa, keď sme sa zhromaždili jesť, Pavol sa s nimi rozprával, lebo chcel na druhý deň odísť; a svoju reč pretiahol až do polnoci.
8 V hornej izbe+, kde sme sa zhromaždili, bolo veľa lámp.
9 Istý mladý muž menom Eutychus sedel na okne a tvrdo zaspal, zatiaľ čo Pavol ďalej hovoril. A premožený spánkom spadol z tretieho poschodia a zodvihli ho mŕtveho.
10 Ale Pavol zišiel dolu, položil sa naňho+, objal ho a povedal: „Nerobte hluk, lebo jeho duša je v ňom.“+
11 Potom vyšiel hore, vzal si jedlo a jedol. Zhováral sa [s nimi] ešte dlho, až do svitania, a nakoniec odcestoval.
12 A chlapca odviedli živého a veľmi sa potešili.
13 My sme vopred vysadli na loď a odplávali do Assosu, kde sme mali vziať Pavla na palubu, lebo dal na to pokyny. Sám však zamýšľal ísť peši.
14 Teda keď nás v Assose dostihol, vzali sme ho na palubu a prišli do Mityléne.
15 Na druhý deň sme odtiaľ odplávali a dostali sme sa naproti na Chios, ale nasledujúci deň sme pristáli pri Sámose a ďalší deň sme došli do Míletu.
16 Pavol sa totiž rozhodol, že obíde Efez,+ aby nestrácal čas v [oblasti] Ázie, lebo sa ponáhľal, aby sa dostal podľa možnosti na deň [sviatku] Letníc do Jeruzalema+.
17 Z Míletu však poslal do Efezu a zavolal si starších+ zboru.
18 Keď prišli k nemu, povedal im: „Dobre viete, že som bol od prvého dňa, ako som prišiel do [oblasti] Ázie+, celý čas s vami+
19 a slúžil som ako otrok+ Pánovi s najväčšou pokorou+ mysle, so slzami a skúškami, ktoré ma postihli pre židovské úklady+.
20 Pritom som sa nezdržal, aby som vám nepovedal všetko, čo bolo užitočné, a aby som vás neučil+ verejne a z domu+ do domu.
21 Ale dôkladne som svedčil+ Židom i Grékom o pokání+ pred Bohom a o viere v nášho Pána Ježiša.
22 A teraz, hľa, zaviazaný v duchu+ cestujem do Jeruzalema, hoci neviem, čo sa mi tam stane,
23 okrem toho, že mi svätý duch+ z mesta do mesta stále svedčí, keď hovorí, že ma čakajú putá a súženie.+
24 A predsa nepovažujem svoju dušu za drahú,+ len aby som dokončil svoj beh+ a službu+, ktorú som prijal+ od Pána Ježiša, aby som dôkladne svedčil o dobrom posolstve Božej nezaslúženej láskavosti.+
25 A teraz, hľa, viem, že vy všetci, medzi ktorými som chodil zvestujúc kráľovstvo, už neuvidíte moju tvár.
26 Preto vás vyzývam, aby ste v tento deň dosvedčili, že som čistý od krvi+ všetkých ľudí,
27 lebo som sa nezdržal, aby som vám neoznámil celú Božiu radu+.
28 Dávajte pozor+ na seba+ a na celé stádo,+ v ktorom vás svätý duch ustanovil za dozorcov+, aby ste pásli Boží zbor,+ ktorý vykúpil krvou+ svojho [Syna].
29 Viem, že po mojom odchode vniknú medzi vás utláčajúci vlci+ a nebudú nežne zaobchádzať so stádom.
30 A z vás samých povstanú muži a budú hovoriť prevrátené veci,+ aby odviedli za sebou učeníkov.+
31 Preto zostaňte bdelí a majte na mysli, že som tri roky+ vo dne v noci neprestal so slzami napomínať každého.+
32 Teraz vás zverujem Bohu a slovu jeho nezaslúženej láskavosti,+ ktoré vás môže vybudovať+ a dať vám dedičstvo medzi všetkými posvätenými.+
33 Netúžil som po striebre, zlate ani odeve nikoho.+
34 Sami viete, že tieto ruky slúžili potrebám mojim a tých,+ ktorí boli so mnou.
35 Vo všetkom som vám ukázal, že takou namáhavou prácou+ máte pomáhať tým, ktorí sú slabí,+ a pamätať na slová Pána Ježiša, ktorý povedal: ‚Viac šťastia je v dávaní+ ako v prijímaní.‘“
36 Keď to dopovedal, kľakol+ si s nimi všetkými a modlil sa.
37 Medzi všetkými prepukol veľký plač a padli Pavlovi okolo krku+ a nežne ho bozkávali+,
38 lebo ich zvlášť zabolelo slovo, ktoré vyriekol, že už viac neuvidia jeho tvár+. Potom ho odprevadili+ na loď.
