Skutky 21:1–40
21 Keď sme sa od nich odobrali a vyplávali na more, priamym kurzom sme prišli na Kos, na druhý [deň] na Ródos a odtiaľ do Pátary.
2 Len čo sme našli loď, ktorá sa plavila do Fenície, nastúpili sme a odplávali.
3 Keď sme sa priblížili k ostrovu Cyprus+, zanechali sme ho po ľavej strane a plavili sme sa ďalej do Sýrie+. Pristáli sme v Týre, lebo tam mala loď vyložiť náklad+.
4 Vyhľadali sme učeníkov a zostali sme tam sedem dní. Prostredníctvom ducha+ však opätovne hovorili Pavlovi, aby nešiel do Jeruzalema.
5 Teda keď sa naplnili dni, vyšli sme a vydali sme sa na cestu. Ale oni všetci, spolu so ženami a deťmi, nás odprevadili až von za mesto. A pokľaknúc+ na brehu pomodlili sme sa,
6 rozlúčili+, a my sme odišli na loď, ale oni sa vrátili domov.
7 Potom sme ukončili plavbu z Týru a prišli sme do Ptolemaidy. Pozdravili sme bratov a zostali u nich jeden deň.
8 Na druhý deň sme vyšli a došli do Cézarey+. Vošli sme do domu evanjelistu Filipa, ktorý bol jedným z tých siedmich,+ a zostali sme uňho.
9 Ten mal štyri dcéry, panny, ktoré prorokovali.+
10 Keď sme tam pobudli viac dní, prišiel z Judey istý prorok menom Agabus+.
11 Prišiel k nám, vzal Pavlov pás, zviazal si nohy a ruky a povedal: „Takto hovorí svätý duch: ‚Takýmto spôsobom zviažu+ Židia v Jeruzaleme muža, ktorému patrí tento pás, a vydajú+ ho do rúk ľudí z národov.‘“
12 Keď sme to počuli my a tiež tamojší, úpenlivo sme ho prosili, aby nešiel hore do Jeruzalema.+
13 Pavol však odpovedal: „Čo to robíte, že plačete+ a oslabujete moje srdce?+ Buďte uistení, že som pripravený nielen byť zviazaný, ale aj zomrieť v Jeruzaleme pre meno Pána Ježiša.“+
14 Keď sa nedal odradiť, upokojili sme sa slovami: „Nech sa stane Jehovova vôľa+.“
15 Po týchto dňoch sme sa pripravili na cestu a odobrali sme sa hore do Jeruzalema.+
16 Ale išli s nami aj niektorí z učeníkov z Cézarey+, aby nás priviedli k mužovi, v ktorého dome sme mali byť hosťami, istému Mnázonovi z Cypru, jednému z prvých učeníkov.
17 Keď sme sa dostali do Jeruzalema,+ bratia nás radostne prijali.+
18 Na druhý [deň] Pavol vošiel s nami k Jakubovi+. A všetci starší boli prítomní.
19 Pozdravil ich a dopodrobna porozprával+ o tom, čo Boh urobil prostredníctvom jeho služby medzi národmi.+
20 Keď to počuli, oslavovali Boha a povedali mu: „Vidíš, brat, koľké tisíce veriacich sú medzi Židmi; a všetci horlia za Zákon.+
21 Ale počuli o tebe rozprávať, že vyučuješ všetkých Židov medzi národmi, aby odpadli od Mojžiša,+ a hovoríš im, aby neobrezávali+ svoje deti ani nezachovávali [slávnostné] zvyky.
22 Čo s tým robiť? V každom prípade budú počuť, že si prišiel.
23 Preto urob to, čo ti hovoríme. Máme tu štyroch mužov, ktorí urobili slávnostný sľub.
24 Vezmi ich so sebou,+ obradne sa s nimi očisti a postaraj sa o ich výdavky,+ aby si dali oholiť hlavy.+ A tak každý spozná, že nie je nič na rečiach, ktoré sa rozprávali o tebe, ale že chodíš riadne a aj sám dodržiavaš Zákon.+
25 Čo sa týka veriacich z národov, dospeli sme k rozhodnutiu, ktoré sme odoslali, aby sa zdržiavali obetovaného modlám,+ taktiež krvi+, zaduseného+ a smilstva+.“
26 Na druhý deň vzal Pavol so sebou tých mužov, obradne sa s nimi očistil+ a vošiel do chrámu zahlásiť, kedy sa naplnia+ dni obradného očisťovania, aby sa mohla za každého z nich priniesť+ obeť+.
27 Keď sa tých sedem+ dní chýlilo ku koncu, Židia z Ázie, ktorí ho videli v chráme, priviedli celý zástup do zmätku+ a položili naňho ruky
28 a kričali: „Muži Izraela, pomôžte! Toto je človek, ktorý každého všade vyučuje proti ľudu, Zákonu a tomuto miestu,+ a dokonca priviedol do chrámu Grékov a poškvrnil toto sväté miesto.“+
29 Lebo predtým videli Efezana Trofima+ s ním v meste a domnievali sa, že ho Pavol priviedol do chrámu.
30 A celé mesto bolo pobúrené+ a ľud sa zbehol; a chytili Pavla a vyvliekli ho z chrámu.+ A dvere sa okamžite zavreli.
31 Zatiaľ čo sa ho snažili zabiť, prišla k veliteľovi oddielu správa, že je celý Jeruzalem v zmätku.+
32 Ihneď vzal vojakov a dôstojníkov a bežal k nim.+ Keď zazreli vojenského veliteľa+ a vojakov, prestali Pavla biť.
33 Vtedy pristúpil vojenský veliteľ, chytil ho a dal príkaz, aby ho spútali dvoma putami;+ a začal sa vypytovať, kto je a čo urobil.
34 Ale niektorí zo zástupu volali to a iní ono.+ Keďže sa nemohol dozvedieť nič určité pre hurhaj, prikázal, aby ho priviedli do kasární.+
35 Ale keď vystúpil na schody, dostal sa do takého položenia, že ho vojaci niesli pre násilie zástupu.
36 Množstvo ľudu ich totiž nasledovalo a kričalo: „Preč s ním!“+
37 Keď už mal Pavol vojsť do kasární, povedal vojenskému veliteľovi: „Smiem ti niečo povedať?“ On povedal: „Hovoríš po grécky?
38 Vari ty nie si ten Egypťan, ktorý pred týmito dňami podnecoval k vzbure+ a vyviedol štyritisíc mužov s dýkami na pustatinu?“
39 Vtedy Pavol povedal: „V skutočnosti som Žid+ z Tarzu+ v Cilícii, občan nie neznámeho mesta. Prosím ťa teda, dovoľ mi prehovoriť k ľudu.“
40 Keď mu to dovolil, Pavol, stojac na schodoch, kývol+ rukou ľudu. Keď nastalo veľké ticho, oslovil ich v hebrejskej+ reči a povedal:
