Skutky 22:1–30
22 „Muži, bratia+ a otcovia, počujte moju obhajobu+ pred vami.“
2 (Keď počuli, že ich oslovil v hebrejskej reči,+ ešte viac stíchli, a on povedal:)
3 „Som Žid,+ narodený v Tarze v Cilícii,+ ale vychovaný v tomto meste pri Gamalielových nohách.+ Bol som poučovaný v prísnosti+ Zákona predkov a horlil+ som pre Boha práve tak ako vy všetci dnes.
4 A prenasledoval som túto Cestu až po smrť,+ spútaval som a dával do väzenia+ mužov aj ženy,
5 ako mi to môže dosvedčiť veľkňaz i celé zhromaždenie starších+. Od nich som si zaobstaral aj listy+ pre bratov v Damašku a odišiel som, aby som tamojších takisto priviedol spútaných do Jeruzalema, aby boli potrestaní.
6 Ale ako som cestoval a približoval sa k Damašku, náhle sa na poludnie okolo mňa zablyslo silné svetlo z neba.+
7 Padol som na zem a počul som hlas, ktorý mi hovoril: ‚Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ?‘+
8 Odpovedal som: ‚Kto si, Pane?‘ On mi povedal: ‚Som Ježiš Nazaretský, ktorého prenasleduješ.‘+
9 Muži, ktorí boli so mnou,+ síce videli svetlo, ale nepočuli hlas toho, ktorý mi hovoril.+
10 Na to som povedal: ‚Čo mám robiť,+ Pane?‘ Pán mi povedal: ‚Vstaň, choď do Damašku a tam ti povedia o všetkom, čo je ustanovené, aby si urobil.‘+
11 Pretože som pre slávu toho svetla nemohol nič vidieť, prišiel som do Damašku, pričom ma viedli za ruku tí, ktorí boli so mnou.+
12 Ananiáš, istý muž zbožný podľa Zákona, s dobrou povesťou+ medzi všetkými tamojšími Židmi,
13 prišiel, postavil sa ku mne a povedal mi: ‚Saul, brat, viď opäť!‘+ V tú hodinu som ho uvidel.
14 A on povedal: ‚Boh našich predkov+ si ťa vyvolil,+ aby si spoznal jeho vôľu, videl+ Toho spravodlivého+ a počul hlas z jeho úst,+
15 lebo máš byť pred všetkými ľuďmi svedkom toho, čo si videl a počul.+
16 Prečo váhaš? Vstaň, daj sa pokrstiť+ a zmy+ svoje hriechy tým, že budeš vzývať jeho meno.‘+
17 Ale keď som sa vrátil do Jeruzalema+ a modlil som sa v chráme, upadol som do vytrženia+
18 a videl som ho, ako mi hovorí: ‚Ponáhľaj sa a rýchlo vyjdi z Jeruzalema, lebo neprijmú tvoje svedectvo o mne.‘+
19 Povedal som: ‚Pane, oni sami dobre vedia, že som dával do väzenia+ a bičoval v jednej synagóge za druhou tých, ktorí veria v teba.+
20 A keď prelievali krv tvojho svedka Štefana+, ja sám som stál pri tom. Schvaľoval+ som [to] a strážil som vrchné odevy tých, ktorí ho zabíjali.‘
21 A on mi predsa povedal: ‚Choď, lebo ťa vyšlem k vzdialeným národom.‘“+
22 Až po toto slovo ho počúvali, a pozdvihli hlas a povedali: „Preč zo zeme s takým, lebo nie je hoden, aby žil!“+
23 Keďže kričali, odhadzovali svoje vrchné odevy a hádzali prach do vzduchu,+
24 vojenský veliteľ prikázal, aby ho odviedli do kasární. Povedal, že má byť vypočúvaný bičovaním, aby sa dozvedel, z akého dôvodu proti nemu tak kričali.+
25 Ale keď ho vystreli na bičovanie, povedal Pavol dôstojníkovi, ktorý tam stál: „Je zákonné, aby ste bičovali človeka, ktorý je Rimanom+ a nie je odsúdený?“
26 Keď to dôstojník počul, išiel k vojenskému veliteľovi, ohlásil mu [to] a povedal: „Čo zamýšľaš urobiť? Veď tento človek je Riman.“
27 Vojenský veliteľ teda pristúpil a povedal mu: „Povedz mi: Si Riman+?“ On riekol: „Áno.“
28 Vojenský veliteľ odpovedal: „Ja som si kúpil tieto občianske práva za veľký obnos [peňazí].“ Pavol povedal: „Ale ja [ich] mám od narodenia.“+
29 Ihneď teda odstúpili od neho tí, ktorí sa ho chystali vypočúvať mučením, a vojenský veliteľ sa zľakol, keď zistil, že je Riman+ a že ho poviazal.
30 Preto na druhý deň, keďže sa chcel s istotou dozvedieť, prečo ho vlastne Židia obviňovali, dal ho rozviazať a nariadil hlavným kňazom a celému Sanhedrinu, aby sa zhromaždili. A priviedol Pavla dolu a postavil ho medzi nich.+
