Skutky 26:1–32
26 Agrippa+ povedal Pavlovi: „Dovoľuje sa ti, aby si hovoril za seba.“ Nato vystrel Pavol ruku+ a začal sa obhajovať:+
2 „Kráľ Agrippa, považujem sa za šťastného, že sa dnes môžem hájiť pred tebou vo všetkých veciach, z ktorých ma žalujú+ Židia,
3 zvlášť preto, že si znalcom tak všetkých zvykov, ako aj sporov medzi Židmi.+ Preto ťa prosím, aby si ma trpezlivo vypočul.
4 O spôsobe života,+ ako som žil od mladosti v svojom národe a v Jeruzaleme, naozaj vedia všetci Židia,
5 ktorí ma poznali od začiatku, keby to len chceli dosvedčiť, že som žil ako farizej podľa najprísnejšej sekty+ nášho spôsobu uctievania.+
6 A napriek tomu som teraz povolaný pred súd pre nádej+ na sľuby+, ktoré dal Boh našim predkom,
7 ako aj našich dvanásť kmeňov dúfa, že dosiahnu splnenie tohto sľubu tým, že mu intenzívne preukazujú svätú službu vo dne v noci.+ Pre túto nádej, ó, kráľu, ma Židia žalujú+.
8 Prečo to medzi sebou považujete za neuveriteľné, že Boh kriesi mŕtvych?+
9 Ja sám som si skutočne myslel, že mám vykonať mnoho skutkov odporu proti menu Ježiša Nazaretského,
10 ktoré som naozaj robil v Jeruzaleme, a mnohých zo svätých som pozatváral do väzenia,+ lebo som dostal oprávnenie od hlavných kňazov.+ A keď mali byť popravení, dal som svoj hlas proti nim.
11 Trestal som ich mnohokrát vo všetkých synagógach+ a tak som sa pokúšal prinútiť ich, aby sa zriekli [viery]. A pretože som proti nim nesmierne zúril, šiel som tak ďaleko, že som ich prenasledoval dokonca vo vzdialených mestách.
12 V tomto úsilí, keď som cestoval do Damašku s oprávnením a poverením od hlavných kňazov,+
13 videl som na poludnie na ceste, ó, kráľu, svetlo jasnejšie ako žiara slnka, ako sa zablyslo z neba okolo mňa a tých, ktorí cestovali so mnou.+
14 Keď sme všetci padli na zem, počul som hlas, ktorý mi povedal v hebrejskom jazyku: ‚Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ? Ťažko ti je vzpierať sa proti ostňom.‘+
15 Ale ja som povedal: ‚Kto si, Pane?‘ A Pán riekol: ‚Ja som Ježiš, ktorého prenasleduješ.+
16 Ale vstaň a postav sa na nohy.+ Preto som sa ti stal viditeľným, aby som si ťa vyvolil za služobníka a svedka+ toho, čo si videl, ako aj toho, čo ti ešte o sebe zjavím;
17 oslobodzujúc ťa od [tohto] ľudu a od národov, ku ktorým ťa posielam,+
18 aby si im otvoril oči+ a tak ich odvrátil od tmy+ k svetlu+ a z moci Satana+ k Bohu, aby prijali odpustenie hriechov+ a dedičstvo+ medzi tými, ktorí sú posvätení+ vierou vo mňa.‘
19 Kráľ Agrippa, preto som sa nestal neposlušným nebeskému videniu,+
20 ale prinášal som posolstvo najprv tým v Damašku+ a tým v Jeruzaleme+ a potom po celej judskej krajine a národom+, aby robili pokánie a obrátili sa k Bohu tým, že budú konať skutky zodpovedajúce pokániu.+
21 Pre toto sa ma zmocnili Židia v chráme a pokúsili sa ma zabiť.+
22 Pretože som však dostal pomoc+, ktorá je od Boha, dodnes stále svedčím malým i veľkým, ale nehovorím nič okrem toho, o čom hlásali Proroci+ i Mojžiš+, že sa stane,
23 že Kristus má trpieť+ a ako prvý, ktorý má byť vzkriesený+ z mŕtvych, bude zvestovať svetlo+ tomuto ľudu a tiež národom+.“
24 Ako toto hovoril na svoju obhajobu, Festus silným hlasom zvolal: „Ideš zošalieť,+ Pavol! Veľká učenosť ťa doháňa do šialenstva!“
25 Ale Pavol povedal: „Nejdem zošalieť, Tvoja Excelencia Festus, ale predkladám výroky pravdy a zdravej mysle.
26 Vskutku, kráľ, ktorému hovorím s voľnosťou reči, o tom dobre vie. Lebo som presvedčený, že ani jedna z týchto vecí neuniká jeho pozornosti, veď sa to nedialo potajomky.+
27 Kráľ Agrippa, veríš Prorokom? Viem, že veríš.“+
28 Agrippa však povedal Pavlovi: „Čoskoro by si ma presvedčil, aby som sa stal kresťanom.“
29 Na to Pavol povedal: „Prial by som si pred Bohom, aby si sa stal skôr či neskôr nielen ty, ale aj všetci, ktorí ma dnes počúvajú, takými, ako som aj ja, okrem týchto pút.“
30 Kráľ vstal, aj miestodržiteľ, Bernike a tí, ktorí s nimi sedeli.
31 Odchádzajúc zhovárali sa spolu a hovorili: „Ten človek nerobí nič, čo si zasluhuje smrť alebo putá.“+
32 Agrippa okrem toho povedal Festovi: „Tento človek mohol byť prepustený, keby sa nebol odvolal+ na cézara.“
