Skutky 27:1–44
27 Hneď ako bolo rozhodnuté, aby sme sa plavili do Itálie,+ odovzdali Pavla a niektorých ďalších väzňov dôstojníkovi menom Július z Augustovho oddielu.
2 Nastúpili sme na loď z Adramyttia, ktorá mala plávať do miest pozdĺž pobrežia [oblasti] Ázie, a vyplávali sme. Bol s nami Macedónec Aristarchus+ z Tesaloniky.
3 Na druhý deň sme pristáli v Sidone. Július zaobchádzal s Pavlom láskavo+ a dovolil mu, aby išiel k svojim priateľom a tešil sa z [ich] starostlivosti.+
4 Odtiaľ sme sa vydali na more a plavili sa pod [ochranou] Cypru, lebo vial protivietor.
5 Preplávali sme otvoreným morom pozdĺž Cilície a Pamfýlie a dostali sme sa do prístavu v Mýre v Lýkii.
6 Tam našiel dôstojník loď z Alexandrie+ plávajúcu do Itálie, a nalodil nás na ňu.
7 Keď sme pomaly plávali viac dní a s ťažkosťami prišli do Knídu, lebo vietor nám prekážal, plavili sme sa potom pod [ochranou] Kréty pri Salmóne.
8 S ťažkosťami sme sa plavili pozdĺž jej pobrežia, kým sme došli na isté miesto, ktoré sa volá Krásne prístavy, blízko mesta Lasea.
9 Keďže uplynulo veľa času a teraz bolo opovážlivé plaviť sa, lebo sa už pominul i pôst [dňa zmierenia+], Pavol im odporúčal
10 povediac: „Muži, vidím, že plavba bude spojená so škodou a veľkou stratou nielen nákladu a lode, ale aj našich duší.“+
11 Dôstojník však dbal viac na kormidelníka a majiteľa lode ako na to, čo povedal Pavol.
12 Keďže prístav nebol vhodný na prezimovanie, väčšina radila, aby sme odtiaľ odplávali, a ak to bude možné, aby sme sa dostali na prezimovanie do Fénixu, krétskeho prístavu, ktorý sa otvára na severovýchod a na juhovýchod.
13 Navyše sa ešte nazdávali, keď mierne vial južný vietor, že takmer uskutočnili svoje predsavzatie. Zdvihli kotvu a plavili sa tesne pozdĺž pobrežia Kréty.
14 Zanedlho sa však na [ostrov] prihnal divoký vietor+ nazývaný Euroaquilo.
15 Keďže loď bola prudko strhnutá a nebola schopná udržať sa provou proti vetru, vzdali sme sa a boli sme unášaní.
16 Dostali sme sa pod [ochranu] akéhosi malého ostrova zvaného Kauda a sotva sme mohli udržať čln+ na korme.
17 Ale keď ho zodvihli na palubu, použili pomocné prostriedky, aby podviazali loď. A obávajúc sa, že nabehnú na Syrtis, stiahli plachty a nechali sa unášať.
18 Keďže nami búrka prudko zmietala, na druhý [deň] odľahčovali+ loď;
19 a na tretí [deň] vyhodili vlastnými rukami lodný výstroj.
20 Keď sa mnoho dní nezjavilo slnko ani hviezdy a doliehala na nás silná búrka+, všetka nádej, že sa zachránime, bola nakoniec odrezaná.
21 A keď si už dlho odriekali jedlo, Pavol vstal uprostred nich+ a povedal: „Muži, mali ste poslúchnuť moju radu, nevydávať sa z Kréty na more a nespôsobiť si túto škodu a stratu.+
22 Ale vám odporúčam, buďte dobrej mysle, lebo ani jedna duša z vás sa nestratí, iba loď.
23 Lebo túto noc stál pri mne anjel+ Boha, ktorému patrím a ktorému preukazujem svätú službu,+
24 a povedal: ‚Neboj sa, Pavol. Budeš stáť pred cézarom,+ a hľa, Boh ti daroval všetkých, ktorí sa plavia s tebou.‘
25 Muži, preto buďte dobrej mysle, lebo verím Bohu,+ že to bude práve tak, ako mi to bolo povedané.
26 Ale vyhodí nás na breh nejakého ostrova+.“
27 Keď nastala štrnásta noc a boli sme zmietaní sem a tam po Adriatickom [mori], o polnoci námorníci tušili, že sa približujeme k nejakej pevnine.
28 A zmerali hĺbku [vody] a zistili dvadsať siah. O kúsok ďalej znovu merali a zistili pätnásť siah.
29 A obávajúc sa, že by sme mohli niekde naraziť na skaly, spustili štyri kotvy z kormy a túžili, aby už bol deň.
30 Keď sa však námorníci snažili utiecť z lode a spustili na more čln pod zámienkou, že chcú spustiť kotvy z provy,
31 Pavol povedal dôstojníkovi a vojakom: „Ak títo nezostanú na lodi, nemôžete byť zachránení.“+
32 Vtedy vojaci presekli laná člna+ a nechali ho spadnúť.
33 Prv ako sa rozvidnelo, Pavol všetkých do jedného povzbudzoval, aby si zajedli, a povedal: „Dnes je to štrnásty deň, čo bdiete bez jedla, lebo ste si nič nevzali.
34 Preto vás povzbudzujem, aby ste si zajedli. Je to totiž v záujme vášho bezpečia, lebo ani jednému z vás nezhynie ani vlas+ na hlave.“
35 Keď to dopovedal, vzal si chlieb, pred všetkými ďakoval+ Bohu, rozlomil ho a začal jesť.
36 Tak sa všetci rozveselili a jedli.
37 Všetkých na lodi nás bolo asi dvestosedemdesiatšesť duší.
38 Keď sa nasýtili, odľahčovali+ loď, vyhadzujúc pšenicu cez palubu do mora.
39 Keď konečne nastal deň, nemohli spoznať zem, ale spozorovali akýsi záliv s nízkym pobrežím. Rozhodli sa, ak to bude možné, nabehnúť naň loďou.+
40 Preto odrezali kotvy, nechali ich spadnúť do mora a súčasne uvoľnili remene kormidiel; a keď vytiahli prednú plachtu proti vetru, zamierili k brehu.
41 Keď narazili na piesčinu obmývanú z oboch strán morom, nechali loď nabehnúť a prova uviazla a zostala nehybná, ale korma sa hneď lámala na kusy.+
42 Na to sa vojaci rozhodli zabiť väzňov, aby nikto neodplával a neušiel.
43 Dôstojník však chcel Pavla zachrániť a zabránil im v ich zámere. A prikázal tým, čo vedeli plávať, aby skočili do mora a ako prví doplávali na pevninu
44 a aby to ostatní urobili buď na doskách, buď na niečom z lode. A tak sa stalo, že sa všetci dostali bezpečne na pevninu.+
