Skutky 4:1–37
4 Kým títo [dvaja] hovorili ľudu, prišli k nim hlavní kňazi a chrámový veliteľ+ a saduceji+,
2 nahnevaní, že vyučujú ľud a otvorene oznamujú vzkriesenie Ježiša z mŕtvych.+
3 Zajali ich a dali ich do väzby až do nasledujúceho dňa,+ lebo bol už večer.
4 Ale mnohí z tých, čo si vypočuli reč, uverili,+ a počet mužov dosiahol asi päťtisíc.+
5 Nasledujúceho dňa sa zhromaždili v Jeruzaleme ich vládcovia a starší a znalci Písma+
6 (aj hlavný kňaz Annáš+ a Kaifáš+, Ján a Alexander a všetci, ktorí boli z príbuzenstva hlavného kňaza),
7 postavili ich do prostriedku a vypytovali sa: „Akou silou alebo v akom mene ste to urobili?“+
8 Nato im Peter, naplnený svätým duchom,+ povedal:
„Vládcovia ľudu a starší,
9 ak sme dnes vypočúvaní za dobrý skutok [vykonaný] chorému človeku,+ ktorým bol uzdravený,
10 nech je vám všetkým a celému izraelskému ľudu známe, že v mene Ježiša Krista Nazaretského+, ktorého ste pribili na kôl,+ ale ktorého Boh vzkriesil z mŕtvych,+ prostredníctvom toho tu stojí tento pred vami zdravý.
11 To je ‚ten kameň, s ktorým ste zaobchádzali vy, stavitelia, ako s bezvýznamným, ktorý sa stal hlavou rohu‘.+
12 A v nikom inom niet záchrany, lebo niet pod nebom nijakého iného mena+ daného ľuďom, v ktorom máme byť zachránení.“+
13 Keď videli Petrovu a Jánovu otvorenosť a uvedomili si, že sú to nevzdelaní a obyčajní ľudia,+ zadivili sa. A poznali na nich, že chodili s Ježišom.+
14 A keď videli, že s nimi stojí človek, ktorý bol uzdravený,+ nemali čo namietnuť.+
15 Preto im rozkázali, aby vyšli von zo siene Sanhedrinu, a radili sa spolu
16 a povedali: „Čo urobíme s týmito ľuďmi?+ Lebo sa naozaj ich prostredníctvom stalo pozoruhodné znamenie, ktoré je zjavné všetkým obyvateľom Jeruzalema,+ a nemôžeme to poprieť.
17 Ale aby sa to nerozširovalo ďalej medzi ľudom, pohrozme im, aby už nikomu viac nehovorili na základe tohto mena.“+
18 Nato ich zavolali a nariadili im, aby nikde nehovorili ani nevyučovali na základe Ježišovho mena.
19 Peter a Ján im však odpovedali: „Posúďte sami, či je pred Bohom spravodlivé viac počúvať vás ako Boha.
20 My však nemôžeme prestať hovoriť o tom, čo sme videli a počuli.“+
21 A tak, keď im ešte pohrozili, prepustili ich, lebo nenašli nič, prečo by ich mali potrestať, a aj kvôli ľudu,+ pretože všetci oslavovali Boha za to, čo sa stalo.
22 Veď ten človek, na ktorom sa uskutočnilo toto znamenie uzdravenia, mal vyše štyridsať rokov.
23 Keď ich prepustili, odišli k svojim+ a oznámili im, čo im povedali hlavní kňazi a starší.
24 Keď to počuli, jednomyseľne pozdvihli hlas k Bohu+ a povedali:
„Zvrchovaný+ Pane, ty si Ten, ktorý vytvoril nebo a zem, more a všetko v nich+
25 a ktorý si povedal prostredníctvom svätého ducha ústami nášho predka Dávida, svojho sluhu:+ ‚Prečo sa rozbúrili národy a ľudia uvažujú o prázdnych veciach?+
26 Králi zeme povstali a vládcovia sa spolu zhromaždili proti Jehovovi a proti jeho pomazanému.‘+
27 Takisto sa Herodes aj Pontský Pilát+ skutočne zhromaždili s národmi a ľudom Izraela v tomto meste proti tvojmu svätému+ sluhovi Ježišovi, ktorého si pomazal,+
28 aby vykonali to, čo vopred určila tvoja ruka a tvoja rada, aby sa stalo.+
29 A teraz, Jehova, venuj pozornosť ich hrozbám+ a daj, nech tvoji otroci stále hovoria tvoje slovo s celou smelosťou,+
30 kým vystieraš svoju ruku na uzdravovanie a kým sa dejú znamenia a predzvesti+ menom+ tvojho svätého sluhu+ Ježiša.“
31 A keď skončili svoju pokornú prosbu, zatriaslo sa miesto, kde boli zhromaždení,+ a všetci boli naplnení svätým duchom+ a smelo hovorili Božie slovo.+
32 A celé množstvo tých, ktorí uverili, bolo jedného srdca a jednej duše+ a nikto nehovoril o svojom majetku, že je jeho vlastníctvom, ale všetko mali spoločné.+
33 A apoštoli s veľkou mocou ďalej vydávali svedectvo o vzkriesení Pána Ježiša+ a nezaslúžená láskavosť spočívala na nich všetkých v hojnej miere.
34 Naozaj, nikto z nich nemal núdzu.+ Lebo všetci, ktorí vlastnili polia alebo domy, ich predávali, a čo utŕžili, prinášali
35 a kládli k nohám apoštolov.+ Potom každému rozdeľovali+ podľa toho, čo potreboval.
36 A tak Jozef, ktorému dali apoštoli priezvisko Barnabáš+, čo preložené znamená Syn útechy, Lévita, rodák z Cypru,
37 ktorý vlastnil kus zeme, ju predal a peniaze priniesol a položil k nohám apoštolov.+
