Skutky 7:1–60
7 Ale veľkňaz povedal: „Je to tak?“
2 A on prehovoril: „Muži, bratia a otcovia, počujte! Boh slávy+ sa zjavil nášmu predkovi Abrahámovi, keď bol v Mezopotámii, predtým ako sa usadil v Hárane,+
3 a povedal mu: ‚Vyjdi zo svojej krajiny a od svojich príbuzných a poď do krajiny, ktorú ti ukážem.‘+
4 Potom vyšiel z chaldejskej krajiny a usídlil sa v Hárane. Keď zomrel jeho otec,+ [Boh] ho podnietil, aby sa odtiaľ presídlil do tejto krajiny, v ktorej bývate teraz.+
5 A predsa mu v nej nedal nijaké dedičstvo ani na stopu nohy.+ Ale prisľúbil mu ju dať do vlastníctva+ a po ňom jeho semenu,+ keď ešte nemal nijaké dieťa.+
6 A Boh ešte hovoril, že jeho semeno bude ako cudzí usadlíci+ v cudzej krajine+ a budú ich zotročovať a trápiť štyristo rokov.+
7 ‚A ten národ, ktorému budú slúžiť ako otroci, ja budem súdiť,‘+ povedal Boh ‚a potom vyjdú a budú mi preukazovať svätú službu na tomto mieste.‘+
8 Dal mu aj zmluvu obriezky;+ a tak sa stal otcom Izáka+ a obrezal ho na ôsmy deň,+ a Izák [otcom] Jakoba a Jakob dvanástich hláv rodov.+
9 A hlavy rodov začali žiarliť+ na Jozefa a predali ho do Egypta.+ Ale Boh bol s ním,+
10 vyslobodil ho zo všetkých súžení a dal mu milosť a múdrosť v očiach faraóna, egyptského kráľa. A ten ho ustanovil, aby vládol nad Egyptom a celým jeho domom.+
11 Avšak celý Egypt a Kanaan postihol hlad a veľké súženie a naši predkovia nenachádzali nijakú potravu.+
12 Ale Jakob počul, že v Egypte sú potraviny,+ a poslal tam našich predkov po prvý raz.+
13 Po druhý raz sa dal Jozef spoznať svojim bratom;+ a pred faraónom vyšiel najavo Jozefov rodový pôvod.+
14 A tak Jozef poslal a zavolal z toho miesta svojho otca Jakoba a všetkých svojich príbuzných+ v počte sedemdesiatpäť duší.+
15 Jakob išiel do Egypta.+ A zomrel,+ ako i naši predkovia;+
16 a boli prenesení do Sichemu+ a položení do hrobky,+ ktorú kúpil Abrahám za cenu strieborných peňazí od Chamorových synov v Sicheme.+
17 Keď sa približoval čas, [aby sa splnil] sľub, ktorý Boh priamo oznámil Abrahámovi, ľud v Egypte rástol a množil sa,+
18 kým nepovstal iný kráľ nad Egyptom, ktorý nepoznal Jozefa.+
19 Ten použil vladársku lesť proti nášmu rodu+ a nezákonne nútil otcov odhadzovať svoje novorodeniatka, aby nezostali nažive.+
20 Práve v tom čase sa narodil Mojžiš+ a bol krásny pred Bohom.+ Tri mesiace ho dojčili v dome [jeho] otca.
21 Avšak keď bol odhalený, vzala si ho faraónova dcéra a vychovala ho ako svojho syna.+
22 Mojžiš bol vyučený v celej egyptskej múdrosti+. A bol mocný v svojich slovách+ a skutkoch.
23 Keď sa naplnil čas jeho štyridsiateho roku, vošlo mu do srdca, že sa pozrie na svojich bratov, synov Izraela.+
24 A keď uvidel jedného, s ktorým sa nespravodlivo zaobchádzalo, bránil ho a pomstil týraného a zrazil Egypťana.+
25 Predpokladal, že jeho bratia pochopia, že Boh im poskytuje záchranu jeho rukou,+ ale oni [to] nepochopili.
26 Nasledujúceho dňa sa zjavil pri nich, keď sa bili, a pokúsil sa ich vzájomne upokojiť+ povediac: ‚Muži, ste bratia. Prečo si navzájom krivdíte?‘+
27 Ale ten, ktorý krivdil svojmu blížnemu, ho odstrčil a povedal: ‚Kto ťa ustanovil za vládcu a sudcu nad nami?+
28 Vari ma chceš zmárniť tak, ako si včera zmárnil toho Egypťana?‘+
29 Po tých slovách sa dal Mojžiš na útek a stal sa cudzím usadlíkom v madianskej krajine,+ kde sa stal otcom dvoch synov.+
30 A keď sa naplnilo štyridsať rokov, zjavil sa mu na pustatine vrchu Sinaj anjel v ohnivom plameni tŕnistého kra.+
31 Keď to Mojžiš zazrel, divil sa tomu, čo vidí.+ Ako sa však približoval, aby [to] preskúmal, ozval sa Jehovov hlas:
32 ‚Ja som Boh tvojich predkov, Boh Abrahámov, Izákov a Jakobov.‘+ Mojžiš sa zľakol a neodvážil sa ďalej skúmať.
33 Jehova mu povedal: ‚Vyzuj si sandále, lebo miesto, na ktorom stojíš, je svätá zem.+
34 Jasne som videl, ako sa zle zaobchádza s mojím ľudom, ktorý je v Egypte,+ a počul som ich ston+ a zostúpil som, aby som ich vyslobodil.+ A teraz poď, pošlem ťa do Egypta.‘+
35 Toho Mojžiša, ktorého neuznali, keď povedali: ‚Kto ťa ustanovil za vládcu a sudcu?‘,+ toho poslal+ Boh ako vládcu i osloboditeľa rukou anjela, ktorý sa mu zjavil v tŕnistom kre.
36 Tento muž ich vyviedol+ po tom, čo robil predzvesti a znamenia v Egypte+ a v Červenom mori+ a štyridsať rokov+ na pustatine.
37 Toto je ten Mojžiš, ktorý povedal synom Izraela: ‚Boh vám vzbudí spomedzi vašich bratov proroka, ako som ja.‘+
38 Toto je ten,+ ktorý bol v zbore+ na pustatine s anjelom+, ktorý hovoril na vrchu Sinaj jemu a našim predkom, a dostal živé sväté vyhlásenia+, aby vám ich dal.
39 Naši predkovia ho však odmietli poslúchať, odmietli ho+ a v svojom srdci sa obrátili späť do Egypta+
40 a povedali Áronovi: ‚Urob nám bohov, aby išli pred nami. Lebo o tomto Mojžišovi, mužovi, ktorý nás vyviedol z egyptskej krajiny, nevieme, čo sa mu stalo.‘+
41 Preto si v tých dňoch urobili teľa+ a prinášali obeť modle a tešili sa z diela svojich rúk.+
42 Ale Boh sa odvrátil a vydal ich,+ aby preukazovali svätú službu nebeskému vojsku, tak ako je napísané v knihe prorokov:+ ‚Ó, dom Izraela, či ste mi azda dávali obetné [zvieratá] a obete za štyridsať rokov na pustatine?+
43 Ale ste si vzali stan Molocha+ a hviezdu+ boha Refana, podoby, ktoré ste si urobili, aby ste ich uctievali. Preto vás odvediem+ za Babylon.‘
44 Naši predkovia mali na pustatine stan svedectva, tak ako nariadil, keď hovoril Mojžišovi, aby ho urobil podľa vzoru, ktorý videl.+
45 A naši predkovia, ktorí ho prevzali, ho vniesli s Jozuom+ na územie národov,+ ktoré Boh vyhnal pred našimi predkami.+ Tu zostal až do Dávidových dní.
46 Ten našiel priazeň+ v Božích očiach a prosil o [prednosť] zaobstarať príbytok+ pre Jakobovho Boha.
47 Avšak Šalamún postavil preňho dom.+
48 Napriek tomu Najvyšší nebýva v domoch urobených rukami,+ ako hovorí prorok:
49 ‚„Nebo je mojím trónom+ a zem je mojou podnožou.+ Aký dom mi teda postavíte?“ hovorí Jehova. „Alebo aké je miesto môjho odpočinku?+
50 Či to všetko neurobila moja ruka?“‘+
51 Vy zatvrdilí a neobrezaného srdca a uší,+ vy stále odporujete svätému duchu, tak vaši predkovia, ako aj vy.+
52 Ktorého z prorokov neprenasledovali vaši predkovia?+ Áno, zabíjali+ tých, ktorí vopred ohlasovali príchod Spravodlivého+, ktorého ste sa teraz stali zradcami a vrahmi,+
53 vy, čo ste dostali Zákon odovzdaný anjelmi,+ ale nedodržiavali ste ho.“
54 Keď to počuli, cítili bodnutie pri srdci+ a začali naňho škrípať+ zubami.
55 Ale on, plný svätého ducha, sa zahľadel do neba a videl Božiu slávu a Ježiša, ako stojí po Božej pravici,+
56 a povedal: „Hľa, vidím otvorené+ nebesia a Syna človeka+ stáť po Božej pravici.“+
57 Na to vykríkli silným hlasom a zapchali si uši+ a jednomyseľne sa vrhli naňho.
58 A keď ho vyhnali z mesta,+ začali ho kameňovať.+ A svedkovia+ zložili svoje vrchné odevy pri nohách mladého muža, ktorý sa volal Saul.+
59 A kameňovali Štefana, kým on úpenlivo prosil a povedal: „Pán Ježiš, prijmi môjho ducha.“+
60 Potom, klesnúc na kolená, zvolal silným hlasom: „Jehova, nepočítaj im tento hriech!“+ A keď to povedal, zosnul.
