Sudcovia 11:1–40
11 A Gileádčan+ Jefta+ sa stal mocným, udatným mužom;+ bol synom prostitútky+, a Jeftov otec bol Gileád.
2 A Gileádova manželka mu rodila synov. Keď synovia tej manželky vyrástli, vyhnali potom Jeftu a povedali mu: „Nebudeš mať dedičstvo v domácnosti nášho otca,+ lebo si syn inej ženy.“
3 Takže Jefta utiekol kvôli svojim bratom a začal bývať v krajine Tób+. A záhaľčiví muži sa zhromažďovali k Jeftovi a vychádzali s ním.+
4 A časom sa stalo, že synovia Ammónovi začali bojovať proti Izraelu.+
5 A keď synovia Ammónovi bojovali proti Izraelu,+ stalo sa, že gileádski starší muži hneď išli, aby vzali Jeftu z krajiny Tób.+
6 Potom povedali Jeftovi: „Poď a slúž ako náš veliteľ, a bojujme proti synom Ammónovým.“
7 Ale Jefta povedal gileádskym starším mužom+: „Či ste to neboli vy, ktorí ste ma nenávideli tak, že ste ma vyhnali z domu môjho otca?+ A prečo prichádzate práve teraz, keď ste v tiesni?“+
8 Na to gileádski starší muži povedali Jeftovi: „Preto sme sa teraz vrátili+ k tebe, a ty pôjdeš s nami a budeš bojovať proti synom Ammónovým a staneš sa nám, všetkým obyvateľom Gileádu, hlavou.“+
9 A tak Jefta povedal gileádskym starším mužom: „Ak ma privediete späť, aby som bojoval proti synom Ammónovým, a Jehova mi ich zanechá+, ja, ja sa stanem vašou hlavou!“
10 Nato gileádski starší muži povedali Jeftovi: „Nech sa ukáže, že Jehova počúva medzi nami,+ ak to, čo urobíme, nebude podľa tvojho slova.“+
11 Jefta teda išiel s gileádskymi staršími mužmi a ľud ho ustanovil nad sebou za hlavu a veliteľa.+ A Jefta hovoril všetky svoje slová pred Jehovom+ v Micpe+.
12 Potom Jefta poslal poslov ku kráľovi synov Ammónových+ so slovami: „Čo mám s tebou,+ že si prišiel proti mne, aby si bojoval v mojej krajine?“
13 Kráľ synov Ammónových teda povedal Jeftovým poslom: „To preto, že Izrael vzal moju krajinu, keď vyšli z Egypta,+ od Arnónu+ až k Jabboku a až k Jordánu.+ A teraz ju teda vráť v pokoji.“
14 Ale Jefta znovu poslal poslov ku kráľovi synov Ammónových
15 a povedal im:
„Toto povedal Jefta: ‚Izrael nevzal krajinu Moába+ a krajinu synov Ammónových+.
16 Lebo keď vyšli z Egypta, Izrael prechádzal pustatinou až k Červenému moru+ a prišiel do Kádeša+.
17 Vtedy Izrael poslal poslov kráľovi Edomu+ povediac: „Nechaj ma, prosím, prejsť tvojou krajinou“, a edomský kráľ nepočúval. A poslali aj k moábskemu+ kráľovi, a ten nesúhlasil. A Izrael ďalej býval v Kádeši+.
18 Keď išli pustatinou, obchádzali krajinu Edoma+ a krajinu Moába, takže išli smerom k východu slnka vzhľadom na moábsku krajinu,+ a utáborili sa v kraji Arnón; a neprekročili moábsku hranicu,+ pretože Arnón bol hranicou Moába.+
19 Potom Izrael poslal poslov k Sichonovi, kráľovi Amorejčanov, kráľovi Chešbona,+ a Izrael mu povedal: „Nechaj nás, prosím, prejsť svojou krajinou na moje vlastné miesto.“+
20 A Sichon sa necítil istý, aby nechal Izrael prejsť svojím územím, a Sichon zhromaždil všetok svoj ľud a utáboril sa v Jachaci+ a bojoval proti Izraelu.+
21 Na to Jehova, Boh Izraela, dal Sichona a všetok jeho ľud do ruky Izraela, takže na nich udreli a Izrael vzal do vlastníctva celú krajinu Amorejčanov obývajúcich tú krajinu.+
22 Teda vzali do vlastníctva celé územie Amorejčanov od Arnónu až po Jabbok a od pustatiny až po Jordán.+
23 A bol to Jehova, Boh Izraela, ktorý zbavil Amorejčanov vlastníctva pred svojím ľudom Izraelom,+ a ty, ty by si ich zbavil vlastníctva.
24 Či nezbavíš vlastníctva toho, koho ti dá zbaviť vlastníctva tvoj boh Kemoš+? A každého, koho náš Boh Jehova pred nami zbaví vlastníctva, toho zbavíme vlastníctva.+
25 A či si ty lepší ako Balak, Cipporov syn, kráľ Moába?+ Či zápasil niekedy s Izraelom, alebo či proti nim niekedy bojoval?
26 Kým Izrael býval tristo rokov v Chešbone a v jeho závislých mestečkách+ a v Aroere+ a v jeho závislých mestečkách a vo všetkých mestách, ktoré sú na brehoch Arnónu, prečo si ich teda nikdy počas tohto času neuchvátil?+
27 Ja, ja som proti tebe nezhrešil, ale ty konáš neprávosť voči mne, keď proti mne bojuješ. Nech Jehova, Sudca+, súdi dnes medzi synmi Izraela a synmi Ammóna.‘“
28 A kráľ synov Ammónových nepočúval slová Jeftu, ktoré k nemu poslal.+
29 Teraz prišiel na Jeftu Jehovov duch,+ a on prechádzal Gileádom a Manašem a prechádzal gileádskou+ Micpou a od gileádskej Micpy prešiel k synom Ammónovým.
30 A potom Jefta urobil slávnostný sľub+ Jehovovi a povedal: „Ak určite dáš synov Ammónových do mojej ruky,
31 stane sa tiež, že ten vychádzajúci, ktorý mi vyjde v ústrety zo dverí môjho domu, keď sa vrátim v pokoji od synov Ammóna,+ sa tiež stane Jehovovým,+ a toho obetujem ako zápalnú obeť.“+
32 Tak Jefta prešiel k synom Ammónovým, aby proti nim bojoval, a Jehova ich dal do jeho ruky.
33 A uderil ich veľkým zabíjaním od Aroeru po celej ceste do Minita+ – dvadsať miest – až po Ábel-keramim. Tak boli synovia Ammóna podmanení pod synov Izraela.
34 Nakoniec prišiel Jefta do Micpy+ k svojmu domu, a hľa, v ústrety mu vychádzala jeho dcéra hrajúc na tamburínu a tancujúc!+ A ona bola jediným dieťaťom. Okrem nej nemal ani syna, ani dcéru.
35 Keď ju uvidel, stalo sa, že si začal trhať odevy+ a hovoriť: „Beda, dcéra moja! Skutočne si spôsobila, aby som sa sklonil, a ty sama si sa stala tým, koho som verejne odsúdil. A ja, ja som otvoril svoje ústa k Jehovovi, a nemôžem ustúpiť.“+
36 Ale ona mu povedala: „Môj otče, ak si otvoril svoje ústa k Jehovovi, urob mi podľa toho, čo vyšlo z tvojich úst,+ pretože Jehova pre teba vykonal skutky pomsty na tvojich nepriateľoch, synoch Ammónových.“
37 A ďalej povedala svojmu otcovi: „Nech sa mi toto urobí: Nechaj ma samotnú dva mesiace a nechaj ma ísť a zostúpiť na vrchy, aby som oplakala svoje panenstvo+, ja a moje družky.“
38 Na to povedal: „Choď!“ Tak ju poslal preč na dva mesiace; a ona šla, ona so svojimi družkami, a na horách oplakávala svoje panenstvo.
39 A na konci dvoch mesiacov sa stalo, že sa vrátila k svojmu otcovi, a ten potom vykonal svoj slávnostný sľub, ktorý sľúbil ohľadom nej.+ A ona nikdy nemala pomer s mužom. A to sa stalo predpisom v Izraeli:
40 Rok čo rok chodievali dcéry Izraela vzdávať chválu dcére Gileádčana Jeftu, štyri dni v roku.+
