Sudcovia 17:1–13

17  A bol jeden muž z hornatého kraja Efraima+, ktorý sa volal Micheáš.  Časom povedal svojej matke: „Tých tisícsto kúskov striebra, ktoré ti boli vzaté a nad ktorými si vyslovila kliatbu,+ a povedala si to pred mojimi ušami – hľa, to striebro je u mňa. To ja som ho vzal.“+ A tak jeho matka povedala: „Nech je môj syn požehnaný od Jehovu.“+  Dal teda svojej matke späť tých tisícsto kúskov striebra+ a jeho matka ďalej povedala: „Celkom určite zasvätím Jehovovi to striebro zo svojej ruky pre svojho syna, aby bol urobený vyrezávaný obraz+ a liata socha+; a teraz ti to dám späť.“  Vrátil teda to striebro svojej matke a jeho matka vzala dvesto kúskov striebra a dala ho striebrotepcovi.+ A ten robil vyrezávaný obraz+ a liatu sochu+; a bolo to v Micheášovom dome.  Muž Micheáš, ten mal dom bohov+, a potom urobil efod+ a terafim+ a naplnil ruku jedného zo svojich synov mocou,+ aby mu slúžil ako kňaz.+  V tých dňoch nebol v Izraeli žiaden kráľ.+ A každý bol zvyknutý robiť to, čo bolo správne v jeho vlastných očiach.+  A bol jeden mladý muž z Betlehema+ v Judsku, z Júdovho rodu, a bol to Lévita+. A na čas tam prebýval.  A ten muž išiel potom z judského mesta Betlehema, aby na čas prebýval, kdekoľvek nájde miesto. Potom prišiel do hornatého kraja Efraima až k Micheášovmu+ domu.  Potom mu Micheáš povedal: „Odkiaľ prichádzaš?“ Povedal mu na to: „Som Lévita z Betlehema v Judsku a idem, aby som načas prebýval, kdekoľvek nájdem miesto.“ 10  Tak mu Micheáš povedal: „Bývaj u mňa a slúž mi ako otec+ a kňaz+, a ja, ja ti budem dávať ročne desať kúskov striebra a obvyklú súpravu odevov a tvoju obživu.“ Lévita teda vošiel. 11  Tak vzal Lévita na seba, že bude bývať u toho muža, a mladý muž sa mu stal akoby jedným z jeho synov. 12  Micheáš okrem toho naplnil ruku Lévitu mocou,+ aby mu mladý muž slúžil ako kňaz+ a bol ďalej v Micheášovom dome. 13  Micheáš preto povedal: „Teraz viem, že mi Jehova urobí dobro, lebo Lévita sa mi stal kňazom.“+

Poznámky pod čiarou