Sudcovia 18:1–31
18 V tých dňoch nebolo v Izraeli kráľa.+ A kmeň Dánovcov+ si v tých dňoch vyhľadával dedičstvo na bývanie, pretože im do toho dňa nepripadlo uprostred izraelských kmeňov dedičstvo.+
2 Nakoniec synovia Dána poslali zo svojho rodu päť mužov, mužov zo svojich radov, mužov, ktorí boli udatní, z Córy+ a Eštaolu+, aby prešpehovali+ a preskúmali krajinu. Povedali im teda: „Choďte a preskúmajte krajinu.“ Časom prišli do hornatého kraja Efraima+ až k Micheášovmu+ domu a strávili tam noc.
3 Keď boli blízko pri Micheášovom dome, rozpoznali hlas mladého muža, Lévitu, a tak tam odbočili. A povedali mu: „Kto ťa sem priviedol, a čo robíš na tomto mieste, a aké tu máš záujmy?“
4 Nato im povedal: „Tak a tak mi Micheáš urobil, aby si ma najal+ a aby som mu slúžil ako kňaz.“+
5 Povedali mu teda: „Pýtaj sa,+ prosím, Boha+, aby sme vedeli, či cesta, po ktorej ideme, bude úspešná.“
6 Kňaz im teda povedal: „Choďte v pokoji. Cesta, ktorou idete, je pred Jehovom.“
7 Tých päť mužov teda išlo ďalej a prišli do Lajiša+ a videli, ako ľudia, ktorí sú v ňom, bývajú v sebaistote, podľa zvyku Sidončanov, pokojní a dôverčiví;+ a nebol tam žiaden utláčajúci dobyvateľ, ktorý by v krajine obťažoval, a pritom boli ďaleko od Sidončanov+ a nemali s ľudstvom nič do činenia.
8 Nakoniec prišli k svojim bratom do Córy+ a Eštaolu+, a ich bratia im začali hovoriť: „Ako sa vám darilo?“
9 A tak im povedali: „Vstaňte a vyjdime proti nim; lebo sme videli krajinu, a hľa, je veľmi dobrá.+ A vy ste váhaví. Nebuďte leniví ísť, aby ste vstúpili a vzali tú krajinu do vlastníctva.+
10 Keď vstúpite, prídete k dôverčivému ľudu+, a krajina je veľmi priestranná; veď Boh ju dal do vašej ruky,+ miesto, kde nie je nedostatok ničoho z toho, čo je na zemi.“+
11 Potom sa odtiaľ, totiž z Córy a Eštaolu, vzdialilo šesťsto mužov z rodu Dánovcov+, opásaných vojnovými zbraňami.+
12 A vydali sa na cestu hore a táborili pri Kirjat-jearime+ v Judsku. Preto sa to miesto až do tohto dňa nazýva Machane-dán+. A hľa, je to na západ od Kirjat-jearimu.
13 Potom odtiaľ prešli do hornatého kraja Efraima a prišli až k Micheášovmu+ domu.
14 Potom tých päť mužov, ktorí išli [predtým] prešpehovať+ lajišskú+ krajinu, odpovedalo a rieklo svojim bratom: „Vedeli ste, že v týchto domoch je efod a terafim+ a vyrezávaný obraz+ a liata socha+? A teraz majte na pamäti, čo máte robiť.“+
15 Odbočili tam teda a prišli k domu mladého muža, Lévitu+, k Micheášovmu domu, a začali sa pýtať, ako sa mu darí.+
16 Celý ten čas tých šesťsto mužov opásaných vojnovými zbraňami,+ ktorí boli zo synov Dána+, stálo pri vchode do brány.
17 Tých päť mužov, ktorí išli [predtým] prešpehovať krajinu,+ teraz vyšlo, aby vstúpili dovnútra a vzali vyrezávaný obraz+ a efod+ a terafim+ a liaty obraz+. (A kňaz+ stál pri vchode do brány so šesťsto mužmi opásanými vojnovými zbraňami.)
18 A tí vošli do Micheášovho domu a vzali vyrezávaný obraz, efod a terafim a liaty obraz.+ Na to im kňaz+ povedal: „Čo to robíte?“
19 Ale oni mu povedali: „Buď ticho. Daj si ruku na ústa a poď s nami a staň sa nám otcom+ a kňazom+. Čo je lepšie, aby si zostal kňazom pre dom jedného+ muža, alebo sa stal kňazom pre kmeň a rod v Izraeli?“+
20 Na to sa srdce kňaza potešilo+ a on teda vzal efod a terafim a vyrezávaný obraz+ a vošiel doprostred ľudu.
21 Potom sa obrátili a odišli, a pred seba postavili maličkých a hospodárske zvieratá a hodnotné veci.+
22 Sami sa už vzdialili od Micheášovho domu, keď muži, ktorí bývali v domoch blízko Micheášovho+ domu, boli zvolaní a snažili sa dohoniť synov Dána.
23 Keď stále kričali na synov Dána, tí sa obrátili k Micheášovi a povedali: „Čo ti je,+ že si bol zvolaný?“
24 Povedal teda: „Vzali ste mojich bohov+, ktorých som urobil,+ aj kňaza+, a idete si svojou cestou, a čo mi ešte zostáva?+ Ako mi teda môžete hovoriť: ‚Čo ti je?‘“
25 Na to mu synovia Dána povedali: „Nech tvoj hlas nie je počuť blízko nás, aby vás muži zatrpknutej duše+ nenapadli a aby si nemusel stratiť svoju vlastnú dušu a dušu svojej domácnosti.“
26 A synovia Dána išli ďalej; a Micheáš videl, že sú silnejší ako on,+ a tak sa obrátil a išiel späť do svojho domu.
27 Oni vzali to, čo urobil Micheáš, a kňaza+, ktorý sa [predtým] stal jeho, a išli ďalej k Lajišu+, proti pokojnému a dôverčivému ľudu.+ A potom na nich udreli ostrím meča+ a mesto spálili ohňom.+
28 A nebolo žiadneho osloboditeľa, lebo to bolo ďaleko od Sidonu+. A s [ostatným] ľudstvom nemali vôbec nič do činenia; a bolo to v nížine, ktorá patrí k Bet-rechóbu+. Potom postavili mesto a usídlili sa v ňom.+
29 A okrem toho to mesto pomenovali Dán podľa mena svojho otca Dána,+ ktorý sa kedysi narodil Izraelovi.+ Avšak najprv sa to mesto volalo Lajiš.+
30 Potom si synovia Dána postavili vyrezávaný obraz+; a Jonatán+, syn Mojžišovho syna Geršoma+, on a jeho synovia sa stali kňazmi pre kmeň Dánovcov až do dňa, keď bola krajina vzatá do vyhnanstva.+
31 A Micheášov vyrezávaný obraz, ktorý urobil, mali stále pre seba postavený po všetky dni, kým bol dom+ [pravého] Boha v Šíle.+
