Sudcovia 19:1–30
19 V tých dňoch nebolo v Izraeli kráľa.+ A stalo sa, že istý Lévita načas prebýval v najvzdialenejších končinách hornatého kraja Efraima+. Časom si vzal za manželku jednu konkubínu+ z Betlehema+ v Judsku.
2 A jeho konkubína mu začala smilniť+. Nakoniec od neho odišla do domu svojho otca v judskom Betleheme a zostala tam celé štyri mesiace.
3 Potom jej manžel vstal a išiel za ňou, aby s ňou hovoril utešujúco a tak ju priviedol späť; a bol s ním jeho slúžiaci+ a niekoľko oslov. Nechala ho teda vojsť do domu svojho otca. Keď ho otec mladej ženy uvidel, ihneď sa zaradoval, že sa s ním stretáva.
4 Jeho svokor, otec mladej ženy, sa ho teda ujal, takže s ním ďalej býval tri dni; a jedli a pili a zostával tam cez noc.+
5 A štvrtého dňa sa stalo, keď sa zavčas rána ako obvykle zobudili, vstal, aby išiel, ale otec mladej ženy povedal svojmu zaťovi: „Posilni svoje srdce kúskom chleba+ a potom môžete ísť.“
6 Posadili sa teda a obaja spolu začali jesť a piť; potom otec mladej ženy povedal mužovi: „Poď, prosím, zostaň cez noc,+ a nech sa tvoje srdce cíti dobre.“+
7 Keď sa muž zdvihol, aby išiel, jeho svokor ho stále prosil, takže tam opäť zostal cez noc.+
8 Keď piateho dňa vstal zavčas rána, aby išiel, otec mladej ženy potom povedal: „Prosím, vezmi si obživu pre svoje srdce.“+ A zdržiavali sa, až sa deň vytrácal. A obaja jedli ďalej.
9 A muž+ vstal, aby išiel, on a jeho konkubína+ a jeho slúžiaci+; ale jeho svokor, otec mladej ženy, mu povedal: „Hľa, deň sa nachýlil k večeru. Zostaňte, prosím, cez noc.+ Pozri, deň sa skláňa. Zostaň tu cez noc, a nech sa tvoje srdce cíti dobre.+ A zajtra zavčasu vstanete na cestu a pôjdete k svojmu stanu.“
10 Avšak muž neprivolil zostať cez noc, ale vstal a vydal sa na cestu a prišiel až pred Jebuz+, čo je Jeruzalem+; a bol s ním pár osedlaných oslov a jeho konkubína a jeho slúžiaci.
11 Keď boli blízko Jebuzu, a denného svetla značne ubudlo,+ povedal slúžiaci svojmu pánovi: „Poď, odbočme k tomuto mestu Jebuzejcov+ a zostaňme v ňom cez noc.“
12 Ale jeho pán mu povedal: „Neodbočujme k mestu cudzincov+, ktorí nie sú časťou synov Izraela; musíme prejsť až ku Gibei+.“
13 A povedal ďalej svojmu slúžiacemu: „Poď a priblížme sa k jednému z tých miest a zostaneme cez noc buď v Gibei alebo v Ráme+.“
14 Prešli teda a išli ďalej, a keď [boli] blízko Gibey, ktorá patrí Benjaminovi, začalo nad nimi zapadať slnko.
15 Preto tam odbočili, aby vošli a zostali cez noc v Gibei. A vošli a posadili sa na mestskom námestí, a nebol tam nikto, kto by ich vzal do domu prenocovať.+
16 A tu, hľa, nejaký starec prichádzal večer z práce na poli,+ a ten muž bol z hornatého kraja Efraima+ a nejaký čas býval v Gibei; ale muži z toho miesta boli Benjaminci+.
17 Keď pozdvihol oči, uvidel muža, cestujúceho, na mestskom námestí. Starec teda povedal: „Kam ideš a odkiaľ prichádzaš?“+
18 Nato mu povedal: „Prechádzame z Betlehema v Judsku do najvzdialenejších končín hornatého kraja Efraima.+ Odtiaľ pochádzam, ale šiel som do judského+ Betlehema; a idem do svojho domu, a tu nie je nikto, kto by ma vzal do domu.+
19 A je tu slama i krmivo+ pre naše osly a je tu chlieb+ a víno pre mňa a tvoju otrokyňu+ a pre slúžiaceho+ s tvojím sluhom. Nie je tu nedostatok ani jedinej veci.“
20 Starec mu však povedal: „Pokoj ti!+ Nech je akýkoľvek tvoj nedostatok na mne.+ Len nezostávaj cez noc na námestí.“
21 Priviedol ho teda do svojho domu+ a oslom hodil krmivo.+ Potom si umyli nohy+ a začali jesť a piť.
22 Zatiaľ čo robili dobre svojmu srdcu,+ hľa, muži z mesta, naničhodníci+, obklopili dom+ a strkali sa navzájom do dverí; a hovorili starcovi, majiteľovi domu: „Vyveď toho muža, ktorý vošiel do tvojho domu, aby sme s ním mali styk.“+
23 A tak k nim majiteľ domu vyšiel a povedal im:+ „Nie, moji bratia,+ nerobte, prosím, nič nesprávne, pretože ten muž vošiel do môjho domu. Nedopúšťajte sa tohto potupného bláznovstva.+
24 Tu je moja dcéra, panna, a jeho konkubína. Nech tie, prosím, vyvediem a znásilnite ich+ a urobte im, čo je dobré vo vašich očiach. Ale tomuto mužovi neurobte túto potupnú pochabosť.“
25 A tí muži ho nechceli počúvať. Muž teda chopil svoju konkubínu+ a vyviedol im ju von; a začali s ňou mať styk+ a zneužívali+ ju po celú noc až do rána. Potom ju na úsvite poslali preč.
26 Žena vtedy, keď už bolo k ránu, prišla a padla pri vchode do mužovho domu, kde bol jej pán+ – až do rozvidnenia.
27 Neskôr, ráno, jej pán vstal a otvoril dvere domu a vyšiel, aby sa vydal na cestu, a hľa, žena, jeho konkubína+, padnutá pri vchode do domu, s rukami na prahu!
28 Povedal jej teda: „Vstaň a poďme.“ Ale nikto neodpovedal.+ A tak ju muž vzal na osla a vstal a šiel k svojmu miestu.+
29 Potom vstúpil do svojho domu, vzal nôž na zabíjanie a uchopil svoju konkubínu a rozrezal ju podľa jej kostí na dvanásť kusov+ a poslal ju do každého územia Izraela.+
30 A stalo sa, že každý, kto to videl, povedal: „Niečo také sa ešte nikdy nestalo ani nebolo vidieť odo dňa, keď synovia Izraela vyšli z egyptskej krajiny, až do tohto dňa. Zamerajte na to svoje srdce, poraďte+ sa a hovorte.“
