Sudcovia 21:1–25

21  A izraelskí muži prisahali v Micpe+ slovami: „Žiaden muž z nás nedá svoju dcéru Benjaminovi za manželku.“+  Ľud teda prišiel do Bételu+ a sedeli tam až do večera pred [pravým] Bohom+ a pozdvihovali svoj hlas a prepukli do veľkého plaču+.  A hovorili: „Ó, Jehova, Bože Izraela, prečo sa to stalo v Izraeli, aby dnes v Izraeli chýbal jeden kmeň?“+  A budúci deň sa stalo, že ľud zavčasu vstal a postavil tam oltár a obetoval zápalné obete+ a obete spoločenstva.+  Synovia Izraela potom povedali: „Kto zo všetkých izraelských kmeňov neprišiel v zbore k Jehovovi, lebo sa tu vzhľadom na toho, ktorý neprišiel k Jehovovi do Micpy, koná veľká prísaha+, ktorá znie: ‚Nech je úplne určite usmrtený.‘“+  A synovia Izraela pocítili ľútosť nad svojím bratom Benjaminom. Povedali teda: „Dnes bol odťatý od Izraela jeden kmeň.  Čo urobíme s tými, ktorí zostali, pokiaľ ide o manželky, keď sme teraz sami prisahali na Jehovu,+ že im nedáme žiadnu zo svojich dcér za manželku?“+  A povedali ďalej: „Ktorý z izraelských kmeňov neprišiel k Jehovovi do Micpy?“+ A hľa, do tábora do zboru neprišiel nikto z Jabeš-gileádu+.  Keď bol ľud spočítaný, nuž hľa, nebol tam žiaden muž z obyvateľov Jabeš-gileádu. 10  Zhromaždenie tam poslalo dvanásťtisíc z najudatnejších mužov a prikázali im a povedali: „Choďte a udriete ostrím meča na obyvateľov Jabeš-gileádu, i na ženy a maličkých.+ 11  A túto vec máte urobiť: Každého, [kto je] mužského rodu, a každú ženu, ktorá ležala s niekým mužského rodu, máte oddať zničeniu.“+ 12  Medzi obyvateľmi Jabeš-gileádu+ však našli štyristo dievčat, panien+, ktoré nemali styk s mužom tak, [že by] ležali s niekým mužského rodu. Priviedli ich teda do tábora v Šíle+, ktorý je v kanaanskej krajine. 13  A celé zhromaždenie teraz poslalo a hovorilo synom Benjamina, ktorí boli na skalnom útese Rimmon,+ a ponúklo im mier. 14  A tak sa v tom čase Benjamin vrátil. Potom im dali ženy, ktoré zachovali nažive zo žien Jabeš-gileádu+; ale nenašli ich pre nich dosť.+ 15  A ľud nad Benjaminom pocítil ľútosť,+ pretože Jehova spôsobil medzi kmeňmi Izraela trhlinu. 16  Starší muži zo zhromaždenia preto povedali: „Čo urobíme s mužmi, ktorí zostali, pokiaľ ide o manželky, pretože ženy z Benjamina boli vyhladené?“ 17  Povedali teda: „Má byť nejaké vlastníctvo pre tých, ktorí unikli z Benjamina,+ aby z Izraela nebol vymazaný kmeň. 18  A my, my im nesmieme dať manželky zo svojich dcér, pretože synovia Izraela prisahali slovami: ‚Prekliaty je ten, kto dáva manželku Benjaminovi.‘“+ 19  Nakoniec povedali: „Hľa, rok čo rok býva Jehovov sviatok v Šíle+, ktoré je na sever od Bételu, východne od cesty, ktorá vychádza z Bételu do Sichemu+, a južne od Lebóny.“ 20  A tak prikázali synom Benjamina a povedali: „Choďte a budete číhať vo viniciach. 21  A budete hľadieť a potom, keď šílonské dcéry vyjdú, aby tancovali kolové tance+, vyjdete z viníc a násilím si odvediete zo šílonských dcér každý svoju manželku a pôjdete do krajiny Benjamina. 22  A keby azda ich otcovia a ich bratia prišli, aby proti nám viedli právny spor, stane sa, že im povieme: ‚Prejavte nám priazeň kvôli nim, lebo manželku pre každého sme nevzali vojnou;+ veď ste to neboli vy, kto im [ich] dal, v čase, keď by ste sa previnili.‘“+ 23  Synovia Benjamina teda urobili práve tak, a podľa svojho počtu+ si potom odviedli zo žien tancujúcich v kole+ manželky, ktoré uchvátili; potom odišli a vrátili sa k svojmu dedičstvu a stavali mestá+ a usídlili sa v nich. 24  A v tom čase sa synovia Izraela odtiaľ začali rozchádzať, každý k svojmu kmeňu a k svojmu rodu; a odišli odtiaľ, každý k svojmu dedičstvu.+ 25  V tých dňoch nebolo v Izraeli kráľa.+ Každý bol zvyknutý robiť to, čo bolo správne v jeho vlastných očiach.+

Poznámky pod čiarou