Zjavenie 14:1–20
14 A videl som, a hľa, Baránok+ stál na vrchu Sion+ a s ním stoštyridsaťštyritisíc+ tých, ktorí majú napísané na čelách jeho meno a meno jeho Otca+.
2 A počul som zvuk z neba ako zvuk mnohých vôd+ a ako zvuk silného hromu. Zvuk, ktorý som počul, bol ako [zvuk] spevákov doprevádzaných na harfe, ktorí hrajú na svojich harfách+.
3 A spievajú+ akoby novú pieseň+ pred trónom a pred štyrmi živými tvormi+ a staršími;+ a nikto sa nemohol naučiť tú pieseň okrem tých stoštyridsaťštyritisíc+ kúpených+ zo zeme.
4 To sú tí, ktorí sa nepoškvrnili so ženami;+ sú skutočne panenskí.+ To sú tí, ktorí stále nasledujú Baránka, kamkoľvek ide.+ Tí boli kúpení+ z ľudstva ako prvé ovocie+ Bohu a Baránkovi
5 a v ich ústach sa nenašla nijaká faloš;+ sú bez poškvrnenia.+
6 A videl som iného anjela letiaceho prostriedkom neba+ a mal večné dobré posolstvo+, aby ho oznamoval ako radostnú zvesť tým, ktorí bývajú na zemi, a každému národu, kmeňu, jazyku a ľudu,+
7 a hovoril silným hlasom: „Bojte sa Boha+ a oslavujte ho,+ lebo prišla hodina jeho súdu,+ a preto uctievajte Toho, ktorý utvoril+ nebo a zem a more a pramene vôd.“+
8 A nasledoval iný, druhý anjel a hovoril: „Padol! Veľký Babylon+ padol,+ ten, ktorý prinútil všetky národy piť z vína+ hnevu svojho smilstva+!“
9 A nasledoval ich iný anjel, tretí, hovoriac silným hlasom: „Ak niekto uctieva divé zviera+ a jeho obraz+ a prijme znak na svoje čelo alebo na ruku,+
10 bude tiež piť z vína Božieho hnevu, ktoré je vyliate nezriedené do pohára jeho hnevu+, a bude mučený+ ohňom a sírou+ pred očami svätých anjelov a pred očami Baránka.
11 A dym ich múk vystupuje po celú večnosť+ a vo dne v noci nemajú odpočinok tí, ktorí uctievajú divé zviera a jeho obraz, ani ten, kto prijíma znak+ jeho mena.
12 Tu to znamená vytrvalosť pre svätých,+ pre tých, ktorí zachovávajú Božie prikázania+ a Ježišovu vieru+.“
13 A počul som hlas z neba, ktorý povedal: „Píš: Šťastní sú mŕtvi+, ktorí odteraz+ umierajú v spojení s Pánom.+ Áno, hovorí duch, nech si odpočinú od svojich namáhavých prác, lebo veci, ktoré robili, idú priamo s nimi.“
14 A videl som, a hľa, biely oblak, a na oblaku sedel niekto ako syn človeka,+ so zlatou korunou+ na hlave a s ostrým kosákom v ruke.
15 A iný anjel vyšiel zo [svätyne] chrámu a volal silným hlasom na toho, ktorý sedel na oblaku: „Prilož svoj kosák a žni,+ pretože nastala hodina žatvy, lebo úroda+ zeme dozrela.“+
16 A sediaci na oblaku vrhol svoj kosák na zem a zem bola zožatá.
17 A ešte iný anjel sa vynoril zo [svätyne] chrámu, ktorá je v nebi;+ aj on mal ostrý kosák.
18 A ešte iný anjel vyšiel od oltára a mal moc nad ohňom.+ A zavolal silným hlasom na toho, ktorý mal ostrý kosák, a povedal: „Prilož svoj ostrý kosák a zhromaždi strapce viniča zeme,+ lebo jeho hrozno dozrelo.“
19 A anjel+ vrhol svoj kosák na zem a zhromaždil hrozno+ zeme a hodil ho do veľkého vínneho lisu Božieho hnevu.+
20 A vínny lis bol šliapaný za mestom+ a vyšla z neho krv až po uzdy koní+ na vzdialenosť tisícšesťsto štádií.+
