Zjavenie 16:1–21
16 A počul som, ako povedal silný hlas+ zo svätyne siedmim anjelom: „Choďte a vylejte na zem sedem misiek Božieho hnevu+.“
2 A prvý+ odišiel a vylial svoju misku na zem+. A na ľuďoch, ktorí mali znak divého zvieraťa+ a ktorí uctievali jeho obraz,+ sa zjavili škodlivé a zhubné vredy+.
3 A druhý+ vylial svoju misku do mora+. A zmenilo sa na krv+ ako z mŕtveho človeka, a každá živá duša zomrela, všetko, [čo bolo] v mori+.
4 A tretí+ vylial svoju misku do riek+ a prameňov vôd. A zmenili sa na krv.+
5 A počul som, ako povedal anjel nad vodami: „Ty, ktorý si a ktorý si bol,+ Ty verne oddaný+, si spravodlivý, lebo si vydal tieto rozhodnutia,+
6 pretože vyliali krv svätých a prorokov,+ a ty si im dal piť krv+. Zaslúžia si to.“+
7 A počul som hovoriť [od] oltára: „Áno, Bože Jehova, Všemohúci,+ tvoje sudcovské rozhodnutia sú pravdivé a spravodlivé.“+
8 A štvrtý+ vylial svoju misku na slnko; a [slnku] bolo dané, aby spaľovalo+ ľudí ohňom.
9 A ľudia boli spaľovaní veľkou žiarou, ale rúhali sa menu+ Boha, ktorý má moc+ nad tými ranami, a nerobili pokánie, aby mu vzdali slávu.+
10 A piaty vylial svoju misku na trón divého zvieraťa+. A jeho kráľovstvo sa zatemnilo+ a hrýzli si od bolesti jazyk.
11 Avšak rúhali+ sa Bohu nebies pre svoje bolesti a pre svoje vredy a nerobili pokánie zo svojich skutkov.
12 A šiesty+ vylial svoju misku na veľkú rieku Eufrates+, a jej voda vyschla,+ aby bola pripravená cesta kráľom+ od východu slnka.
13 A videl som tri nečisté inšpirované výroky+, [ktoré vyzerali] ako žaby+, [a] vychádzali z úst draka+ a z úst divého zvieraťa+ a z úst falošného proroka+.
14 To sú výroky inšpirované+ démonmi a robia znamenia+ a vychádzajú ku kráľom+ celej obývanej zeme,+ aby ich zhromaždili do vojny+ veľkého dňa+ Boha, Všemohúceho.+
15 „Hľa, prichádzam ako zlodej.+ Šťastný je ten, kto zostáva bdelý+ a opatruje si svoj vrchný odev, aby nechodil nahý a aby sa ľudia nepozerali na jeho hanbu.“+
16 A zhromaždil ich na miesto, ktoré sa hebrejsky volá Har-magedon+.
17 A siedmy vylial svoju misku na vzduch+. Na to vyšiel zo svätyne od trónu silný hlas+ a povedal: „Stalo sa!“
18 A nastali blesky a hlasy a hromy a nastalo veľké zemetrasenie+, aké dosiaľ nebolo od čias, odkedy sú ľudia na zemi,+ také rozsiahle zemetrasenie a veľké.+
19 A veľké mesto+ sa rozpadlo na tri časti a mestá národov padli; a Veľký Babylon+ bol pripomenutý pred Bohom, aby mu [Boh] dal pohár vína hnevu svojho rozhorčenia.+
20 Aj každý ostrov utiekol a vrchy sa nedali nájsť.+
21 A veľké krupobitie+, z ktorého každá krúpa vážila asi talent, zostúpilo z neba na ľudí a ľudia sa rúhali+ Bohu pre tú ranu krupobitia+, lebo tá rana bola neobyčajne veľká.
