Prvá Mojžišova 32:1–32

  • Jakobovo stretnutie s anjelmi (1, 2)

  • Jakob sa pripravuje na stretnutie s Ezauom (3 – 23)

  • Jakob zápasí s anjelom (24 – 32)

    • Jakob dostáva meno Izrael (28)

32  Jakob pokračoval v ceste a stretli sa s ním Boží anjeli.  Keď ich uvidel, zvolal: „To je Boží tábor!“ A nazval to miesto Machanajim.*  Potom Jakob vyslal poslov k svojmu bratovi Ezauovi do krajiny Seir,+ na územie* Edomu,+  a prikázal im: „Povedzte môjmu pánovi Ezauovi: ‚Tak povedal tvoj sluha Jakob: „Dlho som býval* u Lábana, bol som tam až doteraz.+  Nadobudol som býky, osly, ovce a sluhov a slúžky+ a posielam o tom správu svojmu pánovi, aby som získal tvoju priazeň.“‘“  Časom sa poslovia vrátili k Jakobovi a povedali: „Prišli sme k tvojmu bratovi Ezauovi. Ide ti so 400 mužmi v ústrety.“+  Jakoba prepadol veľký strach a zmocnila sa ho úzkosť.+ Preto ľudí, ktorí boli s ním, a tiež ovce, kozy, dobytok a ťavy rozdelil do dvoch táborov.  Povedal: „Keby Ezau napadol jeden tábor, druhý bude môcť uniknúť.“  Potom sa Jakob modlil: „Jehova, Boh môjho otca Abraháma a Boh môjho otca Izáka, ty, ktorý si mi povedal: ‚Vráť sa do svojej krajiny a k svojim príbuzným a budem s tebou dobre zaobchádzať.‘+ 10  Nezaslúžim si všetku tú lásku* a vernosť, ktorú si prejavil svojmu sluhovi,+ lebo som prekročil Jordán iba so svojou palicou a teraz sú zo mňa dva tábory.+ 11  Úpenlivo ťa prosím, vysloboď ma+ z rúk môjho brata Ezaua, lebo sa bojím, že príde a napadne mňa+ i matky s deťmi. 12  Veď si povedal: ‚Postarám sa, aby sa ti dobre darilo, a dám ti toľko potomkov,* až ich bude ako zrniek morského piesku, ktorých je tak veľa, že sa nedajú spočítať.‘“+ 13  A prenocoval tam. Potom zo svojho majetku pripravil pre svojho brata Ezaua tento dar:+ 14  200 kôz a 20 capov, 200 oviec a 20 baranov, 15  30 tiav s mláďatami, 40 kráv a 10 býkov, 20 oslíc a 10 oslov.+ 16  Jednotlivé stáda zveril svojim sluhom a povedal im: „Choďte predo mnou a medzi stádami nechávajte určitý odstup.“ 17  A prvému prikázal: „Keď stretneš môjho brata Ezaua a spýta sa ťa: ‚Čí si sluha? Kam ideš a komu patrí to stádo?‘, 18  povieš mu: ‚Tvojmu sluhovi Jakobovi. Toto je dar, ktorý posiela môjmu pánovi Ezauovi,+ a on sám ide za nami.‘“ 19  A druhému i tretiemu sluhovi a všetkým, ktorí hnali stáda, prikázal: „To isté povedzte Ezauovi aj vy, keď ho stretnete. 20  Povedzte tiež: ‚Tvoj sluha Jakob ide za nami.‘“ Lebo Jakob si hovoril: „Udobrím si ho darom, ktorý pošlem pred sebou,+ a keď sa potom stretneme, azda ma prijme priateľsky.“ 21  A tak sluhovia s darmi išli napred, ale on zostal tú noc v tábore. 22  Ešte v noci vstal, vzal obe svoje manželky,+ obe slúžky+ a 11 synov a prešiel brodom Jabboku.+ 23  Vzal ich, prešiel s nimi cez potok* a preniesol cezeň aj všetko, čo mal. 24  A Jakob zostal sám. Vtedy prišiel akýsi muž a začal s ním zápasiť. A zápasili až do úsvitu.+ 25  Keď videl, že Jakoba nepremôže, dotkol sa jeho bedrového kĺbu a ten sa pri zápase vykĺbil.+ 26  Potom povedal: „Pusť ma, už svitá.“ Jakob však odpovedal: „Nepustím ťa, kým ma nepožehnáš.“+ 27  A tak sa ho opýtal: „Ako sa voláš?“ „Jakob,“ odpovedal. 28  Vtedy muž povedal: „Nebudeš sa už volať Jakob, ale Izrael,*+ lebo si zápasil s Bohom+ aj s ľuďmi a zvíťazil si.“ 29  Jakob ho požiadal: „Povedz mi, prosím, svoje meno.“ On mu odpovedal: „Prečo chceš vedieť moje meno?“+ A požehnal ho tam. 30  Jakob nazval to miesto Peniel,*+ lebo povedal: „Videl som Boha tvárou v tvár a zostal som žiť.“+ 31  Keď vyšlo slnko, práve prešiel za Penuel,* ale kríval, lebo mal vykĺbený bedrový kĺb.+ 32  Preto synovia Izraela až dodnes nejedávajú šľachu,* ktorá je pri bedrovom kĺbe, lebo ten muž sa na tom mieste dotkol Jakobovho bedrového kĺbu.

Poznámky pod čiarou

Význ. „dva tábory“.
Dosl. „na pole“.
Al. „býval ako cudzinec“.
Al. „vernú lásku“.
Dosl. „semena“.
Al. „vádí; riečne údolie“.
Význ. „ten, kto zápasí s Bohom“; „Boh zápasí“ alebo „ten, kto sa drží Boha“.
Význ. „Božia tvár“, ďalej označované ako „Penuel“.
Al. „Peniel“.
Dosl. „šľachu stehenného nervu“.