Druhá Kroník 33:1–25

33  Manašše+ sa stal kráľom, keď mal 12 rokov, a vládol v Jeruzaleme 55 rokov.+  Robil to, čo je zlé v Jehovových očiach, podľa odporných zvykov národov, ktoré Jehova vyhnal pred Izraelitmi.+  Znovu postavil posvätné výšiny, ktoré jeho otec Ezechiáš zničil,+ postavil oltáre Baalom a urobil posvätné koly.* Klaňal sa celému nebeskému vojsku a slúžil mu.+  Nastaval oltáre v Jehovovom dome,+ o ktorom Jehova povedal: „Moje meno bude prebývať v Jeruzaleme navždy.“+  Na dvoch nádvoriach Jehovovho domu+ nastaval oltáre celému nebeskému vojsku.  Svojich synov spálil v ohni*+ v Údolí Hinnomovho syna,+ zaoberal sa mágiou,+ veštením a čarodejníctvom a ustanovil špiritistické médiá a veštcov.+ Napáchal veľa zla v Jehovových očiach a tak ho urážal.  Vytesanú modlu, ktorú urobil, dal do domu pravého Boha,+ o ktorom Boh povedal Dávidovi a jeho synovi Šalamúnovi: „V tomto dome a v Jeruzaleme, ktorý som si vyvolil zo všetkých izraelských kmeňov, bude moje meno prebývať navždy.+  Ak budú Izraeliti starostlivo dodržiavať všetko, čo som im nariadil, celý Zákon, nariadenia a právne predpisy, ktoré im odovzdal Mojžiš, už nikdy nedopustím, aby museli odísť z krajiny, ktorú som dal ich predkom.“  Manašše zviedol Júdejcov a obyvateľov Jeruzalema, aby páchali ešte horšie veci ako národy, ktoré Jehova vyhladil, keď Izraeliti zaberali krajinu.+ 10  Hoci sa Jehova Manaššemu a jeho ľudu prihováral, oni mu nevenovali pozornosť.+ 11  Preto Jehova priviedol proti nim veliteľov vojska asýrskeho kráľa, ktorí chytili Manaššeho hákmi,* spútali ho medenými okovami a odviedli do Babylona. 12  Keď sa ocitol v tiesni, úpenlivo prosil svojho Boha Jehovu o priazeň* a veľmi sa pokoril pred Bohom svojich predkov. 13  Modlil sa k nemu a on sa dal jeho úpenlivými prosbami uprosiť. Vypočul jeho prosbu o priazeň a priviedol ho do Jeruzalema, aby ďalej vládol.+ Tak Manašše spoznal, že Jehova je pravý Boh.+ 14  Potom vybudoval vonkajšie hradby Dávidovho mesta+ na západ od Gichonu,+ ktorý je v údolí,* až po Rybnú bránu.+ Hradby boli veľmi vysoké a tiahli sa aj okolo Ofelu.+ Do všetkých opevnených miest v Judsku dosadil veliteľov vojska. 15  Prikázal, aby vyhádzali z mesta cudzích bohov, modlu, ktorá bola v Jehovovom dome,+ a všetky oltáre, ktoré vystaval na vrchu Jehovovho domu+ a v Jeruzaleme. 16  Opravil Jehovov oltár+ a obetoval na ňom obete spoločenstva+ a obete vďaky.+ Povedal Júdejcom, aby slúžili Jehovovi, Bohu Izraela. 17  Ľud však ďalej obetoval na posvätných výšinách, ale iba Jehovovi, svojmu Bohu. 18  Ostatné udalosti Manaššeho života, jeho modlitba k Bohu a slová prorokov,* ktorí k nemu hovorili v mene Jehovu, Boha Izraela, sú zapísané v dejinách izraelských kráľov. 19  Jeho modlitba+ a to, ako bola jeho úpenlivá prosba vypočutá, všetky jeho hriechy a jeho nevernosť+ a miesta, kde postavil posvätné výšiny, posvätné koly*+ a modly predtým, ako sa pokoril, sú zapísané medzi slovami jeho prorokov.* 20  Potom Manašše zomrel* a pochovali ho pri jeho dome. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Amon.+ 21  Amon+ sa stal kráľom, keď mal 22 rokov, a vládol v Jeruzaleme dva roky.+ 22  Robil to, čo je zlé v Jehovových očiach, tak ako jeho otec Manašše.+ Amon obetoval všetkým modlám, ktoré urobil jeho otec Manašše,+ a slúžil im. 23  Ale na rozdiel od svojho otca Manaššeho sa nepokoril pred Jehovom,+ naopak, hrešil ešte oveľa viac. 24  Jeho služobníci sa proti nemu sprisahali+ a zavraždili ho v jeho dome. 25  Ale ľud krajiny zabil všetkých sprisahancov proti kráľovi Amonovi+ a namiesto neho dosadili za kráľa jeho syna Joziáša.+

Poznámky pod čiarou

Dosl. „dal prejsť ohňom“.
Al. možno „v skalných puklinách“.
Al. „obmäkčoval tvár svojho Boha Jehovu“.
Al. „vo vádí; v riečnom údolí“.
Al. „vidiacich“.
Al. „vidiacich“.
Dosl. „ľahol so svojimi predkami“.