Druhá Mojžišova 19:1–25

  • Pri vrchu Sinaj (1 – 25)

    • Izrael bude kráľovstvom kňazov (5, 6)

    • Ľudia sa majú posvätiť pred stretnutím s Bohom (14, 15)

19  V treťom mesiaci po odchode z Egypta prišli Izraeliti na Sinajskú púšť.  Odišli z Refidimu+ a v ten istý deň prišli na Sinajskú púšť a utáborili sa tam. Táborili naproti vrchu Sinaj.+  Mojžiš vystúpil k pravému Bohu. Jehova naňho zavolal z vrchu+ a povedal: „Toto povieš Izraelitom, potomkom Jakoba:  ‚Sami ste videli, čo som urobil Egypťanom,+ ako som vás niesol na orlích krídlach a priviedol k sebe.+  Ak ma budete vo všetkom poslúchať a dodržiavať moju zmluvu, stanete sa mojím najcennejším vlastníctvom* zo všetkých národov,+ lebo mne patrí celá zem.+  Urobím z vás kráľovstvo kňazov a svätý národ.‘+ To sú slová, ktoré máš povedať Izraelitom.“  Mojžiš išiel, zvolal starších ľudu a oznámil im všetko, čo mu Jehova prikázal.+  Všetok ľud jednomyseľne odpovedal: „Budeme robiť všetko, čo hovoril Jehova.“+ Mojžiš sa hneď vrátil s ich odpoveďou k Jehovovi.  Jehova povedal Mojžišovi: „Zostúpim k tebe a budem sa s tebou rozprávať z tmavého oblaku, tak aby to ľud počul a aby aj tebe vždy veril.“ A Mojžiš oznámil slová ľudu Jehovovi. 10  Potom Jehova povedal Mojžišovi: „Choď k ľudu a povedz im, nech sa dnes i zajtra posvätia a nech si vyperú odevy. 11  Nech sa prichystajú na tretí deň, lebo v ten deň Jehova zostúpi na vrch Sinaj pred očami všetkého ľudu. 12  Vyznač ľudu hranice okolo vrchu a povedz: ‚Neopovážte sa vyjsť na vrch ani prekročiť vyznačenú hranicu, lebo kto sa dotkne vrchu, bude usmrtený. 13  Vinníka sa nikto nesmie dotknúť. Ukameňujete ho alebo prebodnete.* Či to bude zviera, alebo človek, nezostane žiť.‘+ Ľud smie k vrchu pristúpiť len vtedy, keď zaznie baraní roh.“+ 14  Mojžiš zostúpil z vrchu a vyzval ľud, aby sa posvätil, a oni si vyprali odevy.+ 15  Povedal im: „Na tretí deň buďte pripravení. Vyhýbajte sa pohlavnému styku.“* 16  Na tretí deň ráno začalo hrmieť a blýskať sa, hustý oblak+ zahalil vrch a bolo počuť veľmi silný zvuk rohu. Všetok ľud v tábore sa rozochvel od strachu.+ 17  Mojžiš vyviedol ľud z tábora, aby sa stretli s pravým Bohom, a zostali stáť na úpätí vrchu. 18  Z celého vrchu Sinaj sa dymilo, lebo Jehova naň zostúpil v ohni.+ Dym z neho vystupoval ako z vypaľovacej pece a celý vrch sa prudko otriasal.+ 19  Zvuk rohu bol stále hlasnejší. Mojžiš hovoril a pravý Boh mu hromovým hlasom odpovedal. 20  Jehova zostúpil na vrch Sinaj, na jeho vrchol. Potom Jehova zavolal Mojžiša, aby vystúpil na vrchol, a on šiel.+ 21  Vtedy Jehova povedal Mojžišovi: „Zíď a varuj ľud, aby sa nikto neodvážil preniknúť k Jehovovi a nepokúšal sa uvidieť ho, inak mnohí zahynú. 22  A muži, ktorí slúžia Jehovovi ako kňazi,* nech sa posvätia, aby ich Jehova neusmrtil.“+ 23  Mojžiš povedal Jehovovi: „Ľudia nevystúpia na vrch Sinaj, lebo si nás varoval slovami: ‚Vyznač hranice okolo vrchu a vyhlás ho za svätý.‘“+ 24  Jehova mu však povedal: „Choď, zostúp a vráť sa sem aj s Áronom. Ale kňazi a ľud nech sa nepokúšajú vystúpiť k Jehovovi, aby ich neusmrtil.“+ 25  A tak Mojžiš zostúpil k ľudu a povedal mu to.

Poznámky pod čiarou

Al. „drahocenným majetkom“.
Možno šípom alebo kopijou.
Dosl.: „Nepribližujte sa k žene.“
Možno muži, ktorí v rodine plnili úlohu kňaza.