Druhá Mojžišova 4:1–31
4 Mojžiš namietol: „Ale čo ak mi neuveria a nebudú ma počúvať?+ Čo ak povedia: ‚Jehova sa ti nezjavil‘?“
2 Jehova sa ho spýtal: „Čo máš v ruke?“ „Palicu,“ odpovedal.
3 „Hoď ju na zem,“ povedal Boh. Hodil palicu na zem a premenila sa na hada.+ Mojžiš sa zľakol a odskočil od neho.
4 Jehova povedal Mojžišovi: „Vystri ruku a chyť ho za chvost.“ Vystrel ruku, chytil hada a ten sa v jeho ruke premenil na palicu.
5 Boh povedal Mojžišovi: „Toto urobíš, aby uverili, že sa ti zjavil Jehova,+ Boh ich predkov, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakoba.“+
6 Potom mu Jehova povedal: „Vlož si ruku do plášťa.“* Vložil ju tam, a keď ju vytiahol, ruka bola postihnutá malomocenstvom. Bola biela ako sneh!+
7 Boh povedal: „Znovu daj ruku do plášťa.“ Urobil to, a keď ju vytiahol, bola zdravá ako celé jeho telo.
8 Boh povedal: „Ak ti neuveria a nepresvedčí ich prvý zázrak, presvedčí ich ten druhý.+
9 Ak neuveria ani týmto dvom zázrakom a nebudú ťa počúvať, naberieš trochu vody z Nílu, vyleješ ju na zem a voda sa na zemi premení na krv.“+
10 Mojžiš však povedal Jehovovi: „Odpusť, Jehova, ale nie som dobrý rečník. Nikdy som ním nebol a nie som ním ani teraz, keď sa rozprávaš so svojím služobníkom. Nie som výrečný a neviem sa dobre vyjadrovať.“*+
11 Jehova mu povedal: „Kto dal človeku ústa? A kto môže urobiť človeka nemým, hluchým, vidiacim či slepým? Nie som to ja, Jehova?
12 Teraz choď a ja budem s tebou, keď budeš rozprávať,* a poviem ti,* čo máš hovoriť.“+
13 Ale on namietol: „Odpusť, Jehova, ale pošli, prosím, radšej niekoho iného.“
14 Vtedy sa Jehova rozhneval na Mojžiša a povedal: „A čo tvoj brat, Lévita Áron?+ Viem, že on je výrečný. Práve ti ide v ústrety, a keď ťa uvidí, veľmi sa poteší.*+
15 Porozprávaš sa s ním a odovzdáš mu moje slová.+ A ja budem s vami, keď budete hovoriť,+ a poviem vám, čo máte robiť.
16 On bude hovoriť k ľudu namiesto teba a bude tvojím hovorcom a ty preňho budeš akoby Bohom.*+
17 A túto palicu si vezmeš do ruky a vykonáš ňou zázraky.“+
18 Potom sa Mojžiš vrátil k svojmu svokrovi Jetrovi+ a povedal mu: „Rád by som šiel za svojimi bratmi do Egypta a pozrel sa, či ešte žijú.“ Jetro mu povedal: „Dobre, choď v pokoji.“
19 Kým bol Mojžiš ešte v Madiane, Jehova mu povedal: „Choď, vráť sa do Egypta, lebo všetci, čo ťa chceli zabiť,* sú mŕtvi.“+
20 Mojžiš vzal svoju manželku a svojich synov, posadil ich na osla a vydal sa na cestu do Egypta. Do ruky si vzal palicu, ktorú mu pravý Boh prikázal vziať.
21 A Jehova povedal Mojžišovi: „Keď sa vrátiš do Egypta, urob pred faraónom zázraky, na ktoré som ti dal moc.+ Ale ja dovolím, aby sa jeho srdce zatvrdilo,+ a on neprepustí ľud.+
22 Povieš faraónovi: ‚Toto povedal Jehova: „Izrael je môj syn, môj prvorodený.+
23 Hovorím ti, prepusť môjho syna, aby mi slúžil. Ak ho neprepustíš, zabijem tvojho prvorodeného syna.“‘“+
24 Keď sa cestou zastavili, aby prenocovali, stretol sa s ním Jehova+ a chcel ho* usmrtiť.+
25 Cipora+ vzala kúsok ostrého kremeňa,* odrezala predkožku svojho syna a hodila ju k jeho nohám.* Povedala: „Si mi ženíchom krvi.“
26 Potom ho Boh nechal tak. Cipora vtedy povedala: „Si ženích krvi,“ pretože obrezala svojho syna.
27 A Jehova povedal Áronovi: „Choď do pustatiny a stretneš sa tam s Mojžišom.“+ On šiel, stretol sa s ním na vrchu pravého Boha+ a zvítali sa bozkom.
28 Mojžiš porozprával Áronovi o všetkom, čo mu povedal Jehova,+ a o všetkých zázrakoch, ktoré mu prikázal urobiť.+
29 Potom Mojžiš a Áron šli a zvolali všetkých izraelských starších.+
30 Áron im povedal všetko, čo hovoril Jehova Mojžišovi, a Mojžiš pred očami ľudu vykonal zázraky.+
31 A ľud uveril.+ Keď Izraeliti počuli, že Jehova videl ich trápenie+ a že im chce pomôcť,+ padli na kolená a klaňali sa.
Poznámky pod čiarou
^ Al. „do horného záhybu na plášti“.
^ Al.: „Mám ťažké ústa a ťažký jazyk.“
^ Dosl. „s tvojimi ústami“.
^ Dosl. „budem ťa učiť“.
^ Al. „jeho srdce sa veľmi poteší“.
^ Al. „ty preňho budeš Božím zástupcom“.
^ Al. „hľadali tvoju dušu“.
^ Môže sa vzťahovať na Mojžišovho syna.
^ Al. „pazúrikový nôž“.
^ Možno k nohám anjela.
