Druhá Samuelova 1:1–27
1 Po Saulovej smrti sa Dávid vrátil z víťazného boja proti Amalekitom do Ciklagu+ a zostal tam dva dni.
2 Na tretí deň prišiel zo Saulovho tábora nejaký muž. Mal roztrhnutý odev a hlavu posypanú prachom. Keď prišiel k Dávidovi, padol na kolená a poklonil sa až k zemi.
3 Dávid sa ho spýtal: „Odkiaľ prichádzaš?“ Odpovedal mu: „Unikol som z izraelského tábora.“
4 „Povedz mi, čo sa stalo?“ spýtal sa ho Dávid. Odpovedal mu: „Ľud utiekol z boja a mnohí padli. Zomrel aj Saul a jeho syn Jonatán.“+
5 Dávid sa toho mladého muža spýtal: „Ako vieš, že Saul a jeho syn Jonatán sú mŕtvi?“
6 Muž odpovedal: „Náhodou som sa dostal na vrch Gilboa+ a videl som, ako sa tam Saul opiera o svoju kopiju a blížia sa k nemu bojové vozy s jazdcami.+
7 Obrátil sa, uvidel ma a zavolal na mňa. Odpovedal som: ‚Počúvam, môj pane,‘
8 a on sa ma spýtal: ‚Kto si?‘ Odpovedal som mu: ‚Som Amalekita.‘+
9 Potom mi povedal: ‚Poď sem a zabi ma. Ešte žijem,* ale strašne trpím.‘
10 A tak som k nemu prišiel a zabil ho,+ lebo som videl, že to zranenie nemôže prežiť. Potom som mu vzal z hlavy korunu* a z ruky náramok a priniesol som ich tebe, môj pane.“
11 Nato si Dávid roztrhol odev a to isté urobili aj všetci muži, ktorí boli s ním.
12 Nariekali, plakali a postili sa+ až do večera, pretože Saul, jeho syn Jonatán a Jehovov ľud, obyvatelia Izraela,+ padli mečom.
13 Dávid sa toho mladého muža spýtal: „Odkiaľ si?“ „Som synom cudzinca, Amalekitu, ktorý sa usadil v Izraeli,“ odpovedal.
14 Vtedy mu Dávid povedal: „Ako to, že si sa nebál vztiahnuť ruku na Jehovovho pomazaného?“+
15 A prikázal jednému zo svojich mužov: „Poď sem, zabi ho.“ A tak ho zabil.+
16 Dávid mu povedal: „Za svoju smrť si zodpovedný ty sám,* lebo proti tebe svedčili tvoje vlastné ústa, keď si povedal: ‚Zabil som Jehovovho pomazaného.‘“+
17 Potom Dávid zaspieval nad Saulom a nad jeho synom Jonatánom žalospev+
18 a prikázal, aby sa ho judský ľud naučil. Tento žalospev sa volá „Pieseň o luku“ a je zapísaný v knihe Jašar:+
19 „Izrael, tvoja krása leží pobitá na tvojich výšinách.+
Tvoji hrdinovia padli!
20 Nehovorte to v Gáte,+nerozhlasujte to na uliciach Aškelónu,aby sa neradovali dcéry Filištíncov,aby nejasali dcéry neobrezancov.
21 Vrchy Gilboy,+nech vás nezvlaží rosa ani dážď,polia nech nenesú plody pre sväté príspevky,+lebo tam bol pošpinený štít hrdinov,Saulov štít už nie je pomazaný olejom.
22 Jonatánov luk+ sa nikdy neodvrátilod krvi zabitých, od tuku mocnýcha Saulov meč sa nevracal bez víťazstva.+
23 Saul a Jonatán,+ tí milovaní a príjemní za svojho života,ani vo svojej smrti neboli odlúčení.+
Boli rýchlejší ako orly,+boli silnejší ako levy.+
24 Dcéry Izraela, plačte nad Saulom!
Obliekal vás do šarlátu a do nádhery,vaše šaty zdobil zlatom.
25 Hrdinovia padli v boji,Jonatán leží zabitý na výšinách!+
26 Žialim za tebou, môj brat Jonatán.
Bol si drahý môjmu srdcu,+tvoja láska pre mňa znamenala viac ako láska žien.+
27 Hrdinovia padli,bojové zbrane sú stratené!“
Poznámky pod čiarou
^ Al. „Celá moja duša je ešte vo mne“.
^ Al. „diadém“.
^ Dosl. „Tvoja krv je na tvojej hlave“.
