Izaiáš 17:1–14
17 Vyhlásenie proti Damasku:+
„Damask ako mesto zanikne,stane sa z neho hromada rozvalín.+
2 Aroerské+ mestá spustnú,budú tam odpočívať stádaa nikto ich nevyplaší.
3 Z Efraima zmiznú opevnené mestá+a Damask už nebude kráľovstvom.+
Sláva tých, čo zostali zo Sýrie,sa rozplynie ako sláva synov Izraela,“ vyhlasuje Jehova vojsk.
4 „V ten deň Jakobova sláva uvädnea jeho zdravé telo* vychudne.
5 Bude to, ako keď sa žne obiliea pod rukou ženca padajú klasy,ako keď sa paberkuje v údolí Refajovcov.+
6 Zostanú iba paberky,ako keď sa obíja olivovník,dve-tri zrelé olivy na najvyššom konári,štyri-päť na jeho konároch,“+ vyhlasuje Jehova, Boh Izraela.
7 V ten deň človek vzhliadne k svojmu Tvorcovi, uprie oči na Svätého Izraela.
8 Nebude sa pozerať na oltáre,+ dielo svojich rúk,+ a nebude hľadieť na to, čo urobili jeho prsty, ani na posvätné koly,* ani na kadidlové oltáre.
9 V ten deň budú jeho opevnené mestá ako opustené osady v lese,+ako konár opustený pred Izraelitmi.
Bude tam pustatina.
10 Lebo si zabudol na Boha,+ ktorý ťa zachraňuje,nepamätal si na Skalu,+ na svoju pevnosť.
Preto vysádzaš nádherné* sady,sadíš tam odnož cudzinca.*
11 Cez deň svoj sad starostlivo oplotíša ráno už klíči to, čo si zasadil,ale v deň choroby a nevyliečiteľnej bolesti bude po úrode.+
12 Počúvajte! Rozruch mnohých národov,sú ako burácajúce more!
Národy sa búria,hučia ako mohutné vody!
13 Národy burácajú ako hukot mnohých vôd.
Boh ich pokarhá a utečú ďaleko,budú ako plevy hnané vetrom po kopcoch,ako kotúľajúce sa suché bodliaky unášané víchricou.
14 Keď padne noc, zavládne zdesenie,ale pred svitaním po nich nebude ani stopy.
Toto je údel tých, čo nás plienia,tak dopadnú všetci, čo nás vykorisťujú.
Poznámky pod čiarou
^ Dosl. „tuk jeho tela“.
^ Pozri Slovník pojmov.
^ Al. „príjemné“.
^ Al. „cudzieho boha“.
