Izaiáš 49:1–26
49 Počúvajte ma, ostrovy,dávajte pozor, ďaleké národy.+
Jehova ma povolal, skôr ako som sa narodil.*+
Ešte kým som bol v matkinom lone, oznámil moje meno.
2 Z môjho jazyka urobil ostrý meč,ukryl ma v tieni svojej ruky.+
Urobil zo mňa naostrený šíp,skryl ma vo svojom tulci.
3 Povedal mi: „Si môj služobník, Izrael,+na tebe ukážem svoju slávu.“+
4 Ale ja som povedal: „Nadarmo som sa namáhal,svoju silu som vynakladal zbytočne, pre nič.
Mňa však posúdi Jehova,*odmení* ma môj Boh.“+
5 Jehova, ktorý ma formoval za svojho služobníka už od matkinho lona,teraz povedal, aby som k nemu priviedol späť Jakoba,aby som k nemu zhromaždil Izrael.+
Budem v Jehovových očiach oslávenýa môj Boh sa stane mojou silou.
6 A povedal: „Nie si len mojím služobníkom,aby si obnovil Jakobove kmenea priviedol späť zachránených z Izraela.
Urobil som ťa aj svetlom pre národy,+aby moja záchrana siahala až do najvzdialenejších končín zeme.“+
7 Toto hovorí Jehova, Vykupiteľ Izraela, jeho Svätý,+ tomu, ktorý je opovrhovaný,+ ku ktorému má národ odpor, služobníkovi vládcov:
„Králi uvidia a povstanúa kniežatá sa pokloniaz úcty k Jehovovi, ktorý je verný,+k Svätému Izraela, ktorý si ťa vyvolil.“+
8 Toto hovorí Jehova:
„Keď prišiel čas, aby som ti prejavil priazeň, vypočul som ťa+a v deň záchrany som ti pomohol.+
Ochraňoval som ťa, aby som ťa urobil zmluvou medzi mnou a ľuďmi,+aby si obnovil krajinu,aby si vrátil môjmu ľudu spustnuté dedičstvá,+
9 aby si povedal väzňom: ‚Vyjdite!‘+a tým, ktorí sú v tme:+ ‚Ukážte sa!‘
Budú sa pásť popri cestách,ich pastviny budú pri všetkých vyšliapaných chodníkoch.*
10 Nebudú hladní ani smädní+a horúčava ani slnko ich nespáli,+lebo ich povedie ten, ktorý má s nimi súcit,+a privedie ich k prameňom vôd.+
11 Všetky svoje vrchy zmením na cestya moje cesty budú vyvýšené.+
12 Pozrite, títo prichádzajú zďaleka,+títo od severu a od západua títo z krajiny Sinim.“+
13 Radostne volajte, nebesia, a teš sa, zem,+nech sa vrchy rozveselia a kričia od radosti.+
Veď Jehova utešil svoj ľud+a zľutoval sa nad svojimi strápenými.+
14 Ale Sion hovoril:
„Jehova ma opustil,+ Jehova na mňa zabudol.“+
15 Môže matka zabudnúť na svoje dieťa, ktoré dojčí?
Nemá súcit so synom, ktorého porodila?
Aj keby žena zabudla, ja na teba nikdy nezabudnem.+
16 Pozri, vyryl som si ťa do dlaní,tvoje hradby sú stále predo mnou.
17 Tvoji synovia sa ponáhľajú späť,tí, čo ťa búrali a ničili, od teba odídu.
18 Zdvihni zrak a rozhliadni sa.
Všetci sa zhromažďujú,+prichádzajú k tebe.
„Akože žijem,“ vyhlasuje Jehova,„všetkých si ich oblečieš ako ozdobu,pripneš si ich ako nevesta.
19 Hoci boli tvoje miesta spustošené a zničené a tvoja krajina ležala v troskách,+teraz bude pre obyvateľov príliš tesná+a tí, ktorí ťa hltali,+ budú ďaleko.+
20 Synovia, ktorí sa narodili, keď si prišla o deti, ti povedia:
‚Je mi tu príliš tesno.
Urob mi miesto, aby som mal kde bývať.‘+
21 Povieš si:
‚Kto je ich otcom?
Veď som bezdetná a neplodná,odvedená do vyhnanstva a uväznená.
A kto ich vychoval?+
Ostala som sama,+tak kde sa vzali?‘“+
22 Toto hovorí Zvrchovaný Pán Jehova:
„Zdvihnem ruku k národom,dám znamenie* národom a zvolám ich.+
Tvojich synov ti prinesú v náručía tvoje dcéry ponesú na pleciach.+
23 Králi budú tvojimi pestúnmi+a ich kňažné tvojimi dojkami.
Budú sa ti klaňať až po zem,+budú lízať prach z tvojich nôh.+
A spoznáš, že som Jehova.
Tí, ktorí vo mňa dúfajú, sa nesklamú.“+
24 Môže niekto obrať mocného muža o zajatcov?
Môže niekto oslobodiť zajatcov z rúk tyrana?
25 Ale toto hovorí Jehova:
„Áno, aj mocného muža oberú o zajatcov+a tí, ktorých zajal tyran, budú oslobodení.+
Stanem sa odporcom tvojich odporcov+a tvojich synov zachránim.
26 Tvojim utláčateľom dám jesť ich vlastné mäso,opijú sa svojou krvou ako sladkým vínom.
A všetci ľudia* spoznajú, že som Jehova,+tvoj Záchranca+ a tvoj Vykupiteľ,+Jakobov mocný Boh.“+
Poznámky pod čiarou
^ Dosl. „z lona“.
^ Al. „Jehova sa ma zastane“.
^ Al. „vyplatí“.
^ Al. možno „na všetkých holých kopcoch“.
^ Al. „vztýčim signálny stĺp“.
^ Dosl. „každé telo“.
