Evanjelium Jána 11:1–57
11 Istý muž menom Lazar ochorel. Bol z Betánie, z dediny, v ktorej bývala aj Mária a jej sestra Marta.+
2 Bola to tá Mária, ktorá potrela Pána vonným olejom a osušila mu nohy svojimi vlasmi.+ Lazar, ktorý ochorel, bol jej brat.
3 Jeho sestry poslali Ježišovi odkaz: „Pane, ten, ktorého máš rád, je chorý.“
4 Keď to Ježiš počul, povedal: „Táto choroba sa nemá skončiť smrťou, ale má byť na Božiu slávu,+ aby ňou bol oslávený Boží Syn.“
5 Ježiš miloval Martu a jej sestru i Lazara.
6 Ale keď počul, že Lazar je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol.
7 Potom povedal učeníkom: „Poďme opäť do Judey.“
8 Ale učeníci mu povedali: „Rabbi,+ len nedávno ťa chceli Júdejci kameňovať+ a ty tam chceš ísť znovu?“
9 Ježiš odpovedal: „Nie je denné svetlo 12 hodín?+ Ak niekto chodí za denného svetla, o nič sa nepotkne, lebo vidí svetlo tohto sveta.
10 Ale ak niekto chodí v noci, potkne sa, lebo v sebe nemá svetlo.“
11 Potom dodal: „Náš priateľ Lazar zaspal,+ ale idem tam, aby som ho prebudil.“
12 Preto mu učeníci povedali: „Pane, ak spí, tak sa uzdraví.“
13 Ježiš hovoril o jeho smrti, ale oni sa domnievali, že hovorí o obyčajnom spánku.
14 Vtedy im Ježiš povedal otvorene: „Lazar zomrel.+
15 A kvôli vám som rád, že som tam nebol, lebo teraz sa vaša viera upevní. Poďme teda k nemu.“
16 Tomáš, ktorému hovorili Dvojča, povedal ostatným učeníkom: „Poďme aj my, aby sme zomreli s ním.“+
17 Keď Ježiš prišiel, zistil, že Lazar je už štyri dni v hrobke.*
18 Betánia bola blízko Jeruzalema, vzdialená od neho asi tri kilometre.*
19 K Marte a Márii prišlo mnoho Židov, aby ich utešili po smrti ich brata.
20 Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, vyšla mu naproti. Ale Mária+ zostala doma.
21 Marta povedala Ježišovi: „Pane, keby si tu bol, môj brat by nezomrel.
22 Ale aj teraz viem, že Boh ti dá všetko, o čo ho poprosíš.“
23 Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane.“
24 „Viem, že vstane pri vzkriesení+ v posledný deň,“ odpovedala Marta.
25 „Ja som vzkriesenie a život,“+ povedal Ježiš. „Kto verí vo mňa, aj keby zomrel, bude žiť.
26 A nikto, kto žije a verí vo mňa, nikdy nezomrie.+ Veríš tomu?“
27 Povedala mu: „Áno, Pane, uverila som, že ty si Kristus, Boží Syn, ten, ktorý mal prísť do sveta.“
28 Po týchto slovách odišla a zavolala svoju sestru Máriu. Pošepkala jej: „Učiteľ+ je tu a volá ťa.“
29 Keď to Mária počula, rýchlo vstala a šla k nemu.
30 Ježiš ešte nevošiel do dediny, ale bol stále na mieste, kde ho stretla Marta.
31 Židia, ktorí boli s Máriou v dome a utešovali ju, videli, že rýchlo vstala a vyšla von. Išli teda za ňou, lebo si mysleli, že ide plakať k hrobke.+
32 Keď Mária prišla tam, kde bol Ježiš, padla mu k nohám a povedala: „Pane, keby si bol tu, môj brat by nezomrel.“
33 Keď Ježiš videl, ako plače a ako plačú Židia, ktorí prišli s ňou, rozrušilo ho to a hlboko si vzdychol.
34 „Kam ste ho položili?“ spýtal sa. Povedali mu: „Pane, poď sa pozrieť.“
35 A Ježišovi vyhŕkli slzy.+
36 Nato Židia povedali: „Pozrite, ako ho mal rád!“
37 Ale niektorí z nich sa pýtali: „Nemohol on, ktorý otvoril oči slepému,+ zabrániť, aby tento človek zomrel?“
38 Vtedy si Ježiš opäť hlboko vzdychol a pristúpil k hrobke. Bola to vlastne jaskyňa a k jej vchodu bol privalený kameň.
39 Ježiš povedal: „Odvaľte kameň.“ Marta, sestra zomrelého, mu povedala: „Pane, teraz už istotne zapácha, lebo sú to už štyri dni.“
40 „Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?“+ odpovedal jej Ježiš.
41 A tak odvalili kameň. Nato Ježiš pozdvihol oči k nebu+ a povedal: „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul.
42 Vedel som síce, že ma vždy vypočuješ, ale povedal som to kvôli ľuďom, ktorí tu stoja, aby uverili, že si ma vyslal.“+
43 Keď to povedal, zvolal silným hlasom: „Lazar, poď von!“+
44 A on vyšiel von. Nohy a ruky mal obviazané ovíjadlami a tvár mal ovinutú plátnom. Ježiš im povedal: „Rozviažte ho a nechajte ho odísť.“
45 A tak mnohí Židia, ktorí prišli k Márii a videli, čo urobil Ježiš, v neho uverili.+
46 Ale niektorí z nich išli za farizejmi a povedali im, čo Ježiš urobil.
47 Hlavní kňazi a farizeji teda zvolali Sanhedrin a povedali: „Čo budeme robiť? Ten človek robí toľko zázrakov.*+
48 Ak ho necháme tak, všetci v neho uveria a prídu Rimania a pripravia nás o naše sväté miesto* aj o národ.“
49 Ale jeden z nich, Kaifáš,+ ktorý bol v tom roku veľkňazom, im povedal: „Vôbec nič nechápete.
50 Nemyslíte, že je pre vás lepšie, aby zomrel jeden človek za ľud, než aby bol celý národ zničený?“
51 To však nepovedal sám od seba, ale keďže bol v tom roku veľkňazom, prorokoval, že Ježiš má zomrieť za národ,
52 a nielen za národ, ale aj preto, aby zhromaždil a zjednotil rozptýlené Božie deti.
53 A od toho dňa hľadali spôsob, ako ho zabiť.
54 Preto už Ježiš nechodieval verejne medzi Židov, ale odišiel odtiaľ do krajiny blízko pustatiny, do mesta nazývaného Efraim,+ a tam sa zdržiaval s učeníkmi.
55 Blížil sa židovský sviatok Pesach+ a mnohí ľudia z vidieka išli do Jeruzalema, aby sa ešte pred Pesachom obradne očistili.
56 Hľadali Ježiša, a ako postávali v chráme, hovorili jeden druhému: „Čo myslíte? Žeby na sviatok vôbec neprišiel?“
57 Hlavní kňazi a farizeji však vydali nariadenie, že kto by sa dozvedel, kde je Ježiš, má to oznámiť, aby ho mohli chytiť.*
Poznámky pod čiarou
^ Al. „v pamätnej hrobke“.
^ Dosl. „asi 15 štádií“. Pozri dodatok B14.
^ Al. „znamení“.
^ Čiže o chrám.
^ Al. „zatknúť“.
