Jób 2:1–13
2 Znova nastal deň, keď synovia pravého Boha*+ predstúpili pred Jehovu.+ Prišiel medzi nich aj Satan a aj on sa postavil pred Jehovu.+
2 A Jehova sa spýtal Satana: „Odkiaľ prichádzaš?“ Satan odpovedal Jehovovi: „Chodil som po zemi a prechádzal som sa po nej.“+
3 Jehova mu povedal: „Všimol si si* môjho služobníka Jóba? Na celej zemi nie je nikto ako on. Je to zásadový* a čestný človek,+ ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlému. Nevzdáva sa svojej oddanosti Bohu,*+ hoci ma podnecuješ, aby som ho bezdôvodne trápil.“*+
4 Satan však odpovedal Jehovovi: „Kožu za kožu! Človek dá za svoj život* všetko, čo má.
5 Preto vystri ruku, siahni na jeho kosti a telo a uvidíš, že ťa bude preklínať do tváre!“+
6 Jehova povedal Satanovi: „Je v tvojej moci.* Len mu nesiahni na život!“
7 Satan odišiel spred Jehovu* a ranil Jóba boľavými vredmi+ od hlavy po päty.
8 Jób si vzal hlinený črep, aby sa ním škriabal, a posadil sa do popola.+
9 Vtedy mu jeho manželka povedala: „Ešte sa držíš svojej oddanosti Bohu?* Prekľaj Boha a zomri!“
10 Ale on jej povedal: „Rozprávaš ako nejaká hlúpa žena. Máme od pravého Boha prijímať len dobré a zlé nie?“+ Vo všetkom tom nešťastí Jób nezhrešil svojimi slovami.+
11 Správa o všetkom nešťastí, ktoré postihlo Jóba, sa dostala k jeho trom priateľom – Elifazovi+ z Témanu, Šuachovcovi+ Bildadovi+ a Cófarovi+ z Naamy. Vydali sa na cestu každý zo svojho kraja. Dohovorili sa, že mu spoločne pôjdu prejaviť sústrasť a utešiť ho.
12 Keď ho z diaľky uvideli, ani ho nespoznali. Hlasno sa rozplakali, roztrhli si odev a vyhadzovali do vzduchu prach a ten im padal na hlavu.+
13 Sedeli pri ňom na zemi sedem dní a sedem nocí a nikto z nich mu nepovedal ani slovo, lebo videli, že veľmi trpí.+
Poznámky pod čiarou
^ Čiže anjeli.
^ Dosl. „Zameral si svoje srdce na“.
^ Al. „bezúhonný; Bohu oddaný“.
^ Al. „bezúhonnosti; zásadovosti“.
^ Dosl. „pohltil“.
^ Al. „za svoju dušu“.
^ Dosl. „ruke“.
^ Dosl. „spred Jehovovej tváre“.
^ Al. „bezúhonnosti; zásadovosti“.
