Jób 20:1–29

  • Cófarova druhá reč (1 – 29)

    • Jóbove slová ho urazili (2, 3)

    • Naznačuje, že Jób je zlý (5)

    • Tvrdí, že Jób sa vyžíva v hriechu (12, 13)

20  Cófar+ z Naamy mu odpovedal:   „Tvoje slová ma znepokojujú a nútia odpovedať,už to nemôžem vydržať!   Počúvam karhanie, ktoré ma uráža,a moje porozumenie ma núti hovoriť.   Počul si už niekedy,že odkedy je človek* na zemi,+   radosť zlého má krátke trvanie a bezbožník* sa teší iba chvíľu?+   Hoci sa jeho pýcha vypína až k nebua hlavou sa dotýka oblakov,   navždy sa pominie ako jeho výkalya jeho známi povedia: ‚Kam sa podel?‘   Odletí ako sen a už ho nenájdu,zaženú ho ako nočnú vidinu.   Oči, ktoré ho vídali, ho už neuvidia,ani jeho domov ho už neuzrie.+ 10  Jeho deti sa budú uchádzať o priazeň chudobných,vlastnými rukami vráti majetok, ktorý pobral druhým.+ 11  Bol plný* mladíckej sviežosti,a predsa si v plnej sile ľahne do prachu. 12  Zlo má v jeho ústach sladkú príchuť,necháva si ho rozplývať na jazyku, 13  vychutnáva si ho, nechce sa ho vzdaťa prevaľuje si ho v ústach. 14  Ale tento pokrm sa mu v bruchu pokazí,premení sa v ňom na kobrí jed.* 15  Nahltal sa majetku, ale vyvráti ho,Boh mu ho vypudí z brucha. 16  Bude cicať kobrí jeda zuby* zmije ho usmrtia. 17  Už neuvidí prúdy vody,potoky medu a masla. 18  Vráti, čo nahonobil, a nebude mať z toho nič,*neužije si bohatstvo, ktoré získal obchodom.+ 19  Lebo utláčal chudobných a nechal ich bez pomoci,zabral dom, ktorý nepostavil. 20  No aj tak nepocíti pokoja jeho majetok ho nezachráni. 21  Už nemá čo pohltiť,preto jeho blahobyt nebude trvalý. 22  Za najväčšieho nadbytku naňho doľahne úzkosť,nešťastie naňho udrie celou silou. 23  Vo chvíli, keď si bude plniť brucho,Boh* naňho zošle plameň svojho hnevu,nechá ho naňho padať ako dážď. 24  Ak utečie pred železnou zbraňou,prebodnú ho šípy z medeného luku. 25  Vytiahne si šíp z chrbta,ligotavý hrot zo žlčníkaa zmocní sa ho hrôza.+ 26  Čiernočierna tma pohltí jeho poklady,strávi ho oheň, ktorý nikto nerozdúchal,nešťastie postihne tých, čo prežijú v jeho stane. 27  Nebo odhalí jeho vinu,zem proti nemu povstane. 28  Dom mu strhne povodeň,mohutný prúd v deň Božieho* hnevu. 29  Takto Boh odplatí zlému,takéto dedičstvo mu vymeral.“

Poznámky pod čiarou

Al. „ľudstvo; Adam“.
Al. „odpadlík“.
Dosl. „Jeho kosti boli plné“.
Al. „na kobriu žlč“.
Dosl. „jazyk“.
Dosl. „neprehltne to“.
Dosl. „on“.
Dosl. „jeho“.