Jób 22:1–30

  • Elifazova tretia reč (1 – 30)

    • „Môže byť človek užitočný Bohu?“ (2, 3)

    • Obviňuje Jóba z lakomstva a nespravodlivosti (6 – 9)

    • „Ak sa vrátiš k Všemohúcemu, znovu sa ti bude dariť“ (23)

22  Elifaz+ z Témanu mu odpovedal:   „Môže byť človek užitočný Bohu? Môže mu byť niekto múdry na osoh?+   Či Všemohúceho zaujíma,* že si spravodlivý? Má niečo z toho, že kráčaš cestou bezúhonnosti?*+   Je to azda za tvoju zbožnosť,že ťa trestá a súdi?   Či nie skôr za to, že si plný zlaa že tvoje hriechy nemajú konca?+   Veď bezdôvodne berieš záloh od svojich bratov,strhávaš ľuďom šaty a nechávaš ich nahých.*+   Vyčerpanému nepodáš vodua hladnému odopieraš chlieb.*+   Bol si mocný muž a krajina bola tvoja,+darilo sa ti, lebo si bol zvýhodňovaný.   Vdovy si posielal preč s prázdnymi rukamia sirotám* si ubližoval.* 10  Preto ťa obklopujú pasce*+a náhle ťa zachvacuje hrôza. 11  Preto ťa obklopuje taká tma, že nič nevidíš,a prikrýva ťa záplava vôd. 12  Či nie je Boh na nebeských výšinách? Pozri, ako vysoko sú všetky hviezdy. 13  Ale ty hovoríš: ‚Čo vie Boh? Čo môže posúdiť cez hustú temnotu? 14  Oblaky mu bránia vo výhľade,keď sa prechádza po nebeskej klenbe.‘* 15  Budeš sa držať dávnej cesty,po ktorej kráčali zlí, 16  tí, čo boli predčasne uchvátení,*tí, ktorých strhla záplava?*+ 17  Hovoria pravému Bohu: ‚Nechaj nás!‘ Myslia si: ‚Čo nám môže urobiť Všemohúci?‘ 18  A pritom on naplnil ich domy dobrými vecami. (Také skazené uvažovanie mi je vzdialené.) 19  Spravodliví uvidia ich skazu a budú sa tešiť,nevinní sa im vysmejú a povedia: 20  ‚Naši protivníci boli zničení,to, čo z nich zostalo, pohltí oheň.‘ 21  Zblíž sa s Bohom a budeš žiť v pokoji. Potom zakúsiš blahobyt. 22  Prijmi zákon z jeho úst a jeho výroky si vezmi k srdcu.+ 23  Ak sa vrátiš k Všemohúcemu, znovu sa ti bude dariť.+ Ak zo svojho stanu odstrániš nespravodlivosť, 24  svoje zlato* odhodíš do prachua zlato z Ofiru+ do kamenistej rokliny,* 25  vtedy sa tvojím zlatom stane Všemohúci,on ti bude najvyberanejším striebrom. 26  Vo Všemohúcom nájdeš svoje potešenie,k Bohu pozdvihneš svoju tvár. 27  Budeš ho prosiť a on ťa vypočujea potom splníš, čo si sľúbil. 28  Všetko, čo si zaumieniš, sa ti podaría tvoja cesta bude zaliata svetlom. 29  Keď budeš hovoriť povýšene, budeš pokorený,ale pokorného* Boh zachráni. 30  Vyslobodí toho, kto je bez viny. Ak máš čisté ruky, určite ťa vyslobodí.“

Poznámky pod čiarou

Al. „Či má Všemohúci potešenie z toho“.
Al. „zásadovosti; oddanosti Bohu“.
Dosl. „z nahých strhávaš šaty“.
Al. „jedlo“.
Dosl. „si drvil ramená“.
Dosl. „chlapcom bez otca“.
Pôvodný hebrejský výraz sa vzťahuje na pasce alebo siete, do ktorých sa chytali vtáky.
Al. „po okruhu nebies“.
Al. „ktorých život bol skrátený“.
Dosl. „rieka“.
Al. „zlaté hrudy“.
Al. „do kamenistého vádí; riečneho údolia“.
Al. „toho, kto klopí oči“.