Kazateľ 12:1–14
12 Pamätaj na svojho Vznešeného Stvoriteľa, kým si ešte mladý,+ skôr než prídu zlé dni+ a roky, o ktorých povieš: „Neteším sa z nich,“
2 skôr než sa zatmie slnko a pohasne svetlo mesiaca a hviezd+ a po* daždi sa obloha znova zatiahne oblakmi.
3 V ten deň sa strážcovia domu budú triasť, silní muži sa zhrbia, ženy prestanú mlieť, lebo ich bude málo, a panie, ktoré hľadia z okien, uvidia iba tmu.+
4 Dvere na ulicu sa zavrú, zvuk mlyna zoslabne, človek sa bude prebúdzať pri hlase vtáka a všetky dcéry spevu budú znieť tlmene.+
5 Bude sa báť výšok a bude sa desiť ulice. Mandľovník rozkvitne,+ kobylka sa bude sotva vliecť a kapara stratí svoju silu, lebo človek sa uberá k domu, kde bude odpočívať dlhý čas,+ a na ulici sa pomaly schádzajú smútiaci.+
6 Pamätaj na svojho Stvoriteľa, skôr než sa pretrhne strieborná šnúra, rozdrví sa zlatá miska, rozbije sa džbán pri prameni a rozláme sa koleso pri studni.*
7 Potom sa prach vráti do zeme,+ kde bol aj predtým, a duch* sa vráti k pravému Bohu, ktorý ho dal.+
8 „Márnosť* nad márnosť!“ hovorí zhromažďovateľ.+ „Všetko je márnosť.“+
9 Zhromažďovateľ sa nielen sám stal múdrym, ale všetko, čo zistil, učil druhých.+ Hĺbal a dôkladne skúmal, aby zložil* mnoho prísloví.+
10 Zhromažďovateľ sa usiloval nájsť pôvabné slová+ a zapísať pravdivé a presné výroky.
11 Slová múdrych sú ako volské bodce*+ a ich zozbierané výroky sú ako zatlčené klince. Tie slová pochádzajú od jedného pastiera.
12 A pokiaľ ide o čokoľvek okrem nich, syn môj, prijmi výstrahu: Písanie mnohých kníh nemá konca a príliš sa im venovať je únavné.*+
13 Záver z toho všetkého, čo bolo povedané, je takýto: Boj sa pravého Boha+ a dodržuj jeho prikázania,+ lebo to je celá povinnosť človeka.+
14 Veď pravý Boh bude súdiť všetky skutky, i tie utajené, a rozhodne, či sú dobré alebo zlé.+
Poznámky pod čiarou
^ Al. možno „pri“.
^ Al. „pri cisterne“.
^ Al. „životná sila“.
^ Al. „Zbytočnosť“.
^ Al. „usporiadal“.
^ Pozri Slovník pojmov.
^ Dosl. „únavné pre telo“.
