Evanjelium Lukáša 24:1–53
24 V prvý deň týždňa išli skoro ráno k hrobke* a priniesli voňavé látky, ktoré pripravili.+
2 Ale zistili, že kameň je od hrobky odvalený,+
3 a keď do nej vstúpili, telo Pána Ježiša nenašli.+
4 Boli z toho zmätené. Zrazu sa pri nich objavili dvaja muži v žiarivom odeve.
5 Ženy sa naľakali a sklonili tvár k zemi. Muži im povedali: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?+
6 Nie je tu, bol vzkriesený. Spomeňte si, čo vám hovoril, keď bol ešte v Galilei,
7 že Syna človeka vydajú do rúk hriešnikov a pribijú na kôl, ale na tretí deň vstane z mŕtvych.“+
8 Vtedy si spomenuli na jeho slová,+
9 vrátili sa od hrobky a o všetkom povedali jedenástim apoštolom a všetkým ostatným.+
10 Tými ženami boli Mária Magdaléna, Johana a Jakubova matka Mária. Aj ostatné ženy, ktoré boli s nimi, o tom rozprávali apoštolom.
11 Oni to však považovali za nezmysel a neverili im.
12 Ale Peter vstal a bežal k hrobke. Keď sa naklonil a nazrel dnu, zbadal iba plátno, ktorým bolo ovinuté Ježišovo telo. A tak odišiel a čudoval sa, čo sa stalo.
13 V ten istý deň išli dvaja učeníci do dediny, ktorá sa volá Emauzy a je vzdialená asi 11 kilometrov* od Jeruzalema.
14 Cestou sa rozprávali o všetkom, čo sa stalo.
15 Ako sa tak zhovárali a preberali to, priblížil sa k nim sám Ježiš a kráčal s nimi,
16 ale ich očiam bolo zabránené, aby ho spoznali.+
17 Spýtal sa ich: „O čom sa to spolu rozprávate?“ Oni sa smutní zastavili
18 a jeden, menom Kleofáš, mu odpovedal: „Si cudzinec a bývaš v Jeruzaleme sám, že nevieš,* čo sa v ňom v týchto dňoch stalo?“
19 Spýtal sa ich: „A čo sa stalo?“ Povedali mu: „Nepočul si o Ježišovi Nazaretskom?+ Bol to prorok, ktorého mal Boh i všetci ľudia v úcte pre jeho mocné skutky a slová,+
20 ale naši hlavní kňazi a vodcovia ho dali odsúdiť na smrť+ a pribiť na kôl.
21 No my sme dúfali, že on vyslobodí Izrael.+ A dnes je už tretí deň odvtedy, čo sa to stalo.
22 Prekvapila nás aj správa od niektorých žien spomedzi nás. Skoro ráno išli k hrobke,+
23 a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli, ktorí hovorili, že žije.
24 Potom niektorí z nás išli k hrobke+ a zistili, že je to presne tak, ako hovorili ženy, ale jeho nevideli.“
25 On im povedal: „Akí ste neochotní rozmýšľať a aké máte nevnímavé srdce!* Prečo neveríte tomu, čo hovorili proroci?
26 Či nemal Kristus toto všetko vytrpieť,+ aby bol oslávený?“+
27 A začal od Mojžiša a všetkých Prorokov+ a vysvetľoval im veci, ktoré sa v celom Písme vzťahovali naňho.
28 Keď sa priblížili k dedine, do ktorej šli, tváril sa, že ide ďalej.
29 Ale oni naňho naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a o chvíľu bude tma.“ A tak s nimi zostal.
30 Keď s nimi večeral,* vzal chlieb, pomodlil sa,* lámal ho a podával im ho.+
31 Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on zmizol.+
32 A povedali jeden druhému: „Či nehorelo naše srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval* nám Písmo?“
33 Hneď vstali, vrátili sa do Jeruzalema a našli jedenástich apoštolov, ktorí sa tam zhromaždili s ďalšími učeníkmi.
34 Tí im povedali: „Pán bol naozaj vzkriesený! Zjavil sa Šimonovi!“+
35 Oni potom porozprávali, čo sa im cestou stalo a ako ho spoznali podľa lámania chleba.+
36 Kým o tom hovorili, zrazu sa objavil uprostred nich a povedal im: „Pokoj vám.“+
37 Ale zľakli sa a vydesili, lebo si mysleli, že vidia ducha.
38 Povedal im: „Prečo ste vystrašení a prečo máte v srdci pochybnosti?
39 Pozrite sa na moje ruky a nohy, že som to ja. Dotknite sa ma a sami sa presvedčte, lebo duch nemá mäso a kosti, ale ako vidíte, ja mám.“
40 A keď to povedal, ukázal im ruky a nohy.
41 Ale pretože tomu od samej radosti a údivu stále nemohli uveriť, povedal im: „Nemáte tu niečo na jedenie?“
42 Podali mu kus pečenej ryby
43 a on si ju vzal a jedol pred nimi.
44 Povedal im: „Spomeňte si, čo som vám hovoril, keď som bol ešte s vami,+ že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom Zákone, v Prorokoch a v Žalmoch.“+
45 Potom im pomohol úplne pochopiť význam Písma+
46 a povedal im: „Je napísané, že Kristus bude trpieť, na tretí deň vstane z mŕtvych+
47 a na základe jeho mena sa bude vo všetkých národoch+ zvestovať pokánie na odpustenie hriechov+ – a začne sa od Jeruzalema.+
48 Vy o tom máte vydávať svedectvo.*+
49 Zosielam na vás to, čo sľúbil môj Otec. Ale kým nedostanete moc zhora, zostaňte v meste.“+
50 Potom ich zaviedol až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich.
51 Kým ich žehnal, vzdialil sa od nich a bol unášaný do neba.+
52 Poklonili sa mu* a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema.+
53 Stále boli v chráme a chválili Boha.+
Poznámky pod čiarou
^ Al. „k pamätnej hrobke“.
^ Dosl. „60 štádií“. Jedno štádium zodpovedalo 185 m. Pozri dodatok B14.
^ Al. možno „Ty si asi jediný návštevník v Jeruzaleme, ktorý nevie“.
^ Dosl. „a pomalí v srdci“.
^ Dosl. „požehnal ho“.
^ Al. „spočíval pri stole“.
^ Dosl. „otváral“.
^ Al.: „Vy máte byť toho svedkami.“
^ Al. „Vzdali mu poctu“.
