Evanjelium Lukáša 8:1–56
-
Ženy, ktoré sprevádzali Ježiša (1 – 3)
-
Podobenstvo o rozsievačovi (4 – 8)
-
Prečo Ježiš vyučoval v podobenstvách (9, 10)
-
Význam podobenstva o rozsievačovi (11 – 15)
-
Lampa sa neprikrýva (16 – 18)
-
Ježišova matka a bratia (19 – 21)
-
Ježiš utišuje búrku (22 – 25)
-
Ježiš posiela démonov do svíň (26 – 39)
-
Jairova dcéra; žena sa dotýka Ježišovho plášťa (40 – 56)
8 Krátko nato sa vydal na cestu po mestách a dedinách a zvestoval dobrú správu o Božom Kráľovstve.+ Boli s ním dvanásti
2 a nejaké ženy, ktoré oslobodil od zlých duchov a uzdravil z chorôb: Mária, nazývaná Magdaléna, z ktorej vyšlo sedem démonov,
3 Johana+ (manželka Herodesovho správcu Chúzu), Zuzana a mnohé iné ženy, ktoré ich podporovali zo svojho majetku.+
4 Keď sa zišiel veľký zástup a prišli k nemu aj ľudia z iných miest, porozprával im podobenstvo:+
5 „Rozsievač vyšiel siať. Ako rozsieval, niektoré semená padli na kraj cesty, boli pošliapané a vyzobali ich vtáky.+
6 Iné padli na skalu, vyklíčili, ale uschli, lebo nemali vlahu.+
7 Ďalšie padli medzi tŕnie, ale tŕnie rástlo s nimi a udusilo ich.+
8 A iné padli na dobrú pôdu, a keď vzišli, priniesli stonásobnú úrodu.“+ Keď to dopovedal, zvolal: „Kto je ochotný počúvať, nech počúva!“+
9 Jeho učeníci sa ho pýtali, čo to podobenstvo znamená.+
10 Povedal: „Vám je dané rozumieť svätým tajomstvám Božieho Kráľovstva, ale pre ostatných sú to všetko len podobenstvá,+ aby sa pozerali, a predsa nevideli, a aby počúvali, a predsa nerozumeli.+
11 Podobenstvo znamená toto: Semeno je Božie slovo.+
12 Keď semená padnú na kraj cesty, znamená to, že ľudia počujú slovo, ale potom prichádza Diabol a berie im ho zo srdca, aby neuverili a neboli zachránení.+
13 Pri semenách, ktoré padnú na skalu, ide o ľudí, ktorí počujú slovo, s radosťou ho prijímajú, ale nemajú korene. Preto chvíľu veria, ale v čase skúšky odpadávajú od viery.+
14 Keď semená padnú medzi tŕnie, znamená to, že ľudia počujú slovo, ale rozptyľujú ich prílišné starosti, bohatstvo+ a rôzne potešenia v živote,+ ktoré dusia slovo, a oni nič nedovedú do konca.*+
15 Semená zasiate do dobrej pôdy predstavujú ľudí s úprimným a dobrým srdcom,+ ktorí počujú slovo, zachovávajú ho a vytrvalo prinášajú úrodu.+
16 Nikto nerozsvieti lampu a neprikryje ju nádobou ani ju nedá pod posteľ. Dá ju na stojan, aby svietila tým, ktorí vchádzajú.+
17 Lebo nič nie je skryté, čo sa nestane zjavným, a nič nie je utajené, čo sa nestane známym a nevyjde najavo.+
18 Preto dávajte pozor, ako počúvate. Lebo kto má, dostane viac,+ ale kto nemá, tomu bude vzaté aj to, čo si myslí, že má.“+
19 Vtedy za Ježišom prišla jeho matka a bratia,+ ale nemohli sa k nemu dostať pre zástup.+
20 Oznámili mu: „Tvoja matka a tvoji bratia stoja vonku a chcú ťa vidieť.“
21 Odpovedal im: „Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, ktorí počujú Božie slovo a konajú podľa neho.“+
22 Jedného dňa nastúpil so svojimi učeníkmi do člna a povedal im: „Preplavme sa na druhú stranu jazera.“ Odrazili od brehu,+
23 a ako sa plavili, Ježiš zaspal. Nad jazerom sa strhla prudká víchrica, čln sa začal napĺňať vodou a oni sa ocitli v nebezpečenstve.+
24 Zobudili ho a kričali: „Učiteľ, Učiteľ, potápame sa!“ Vstal a pokarhal vietor a rozbúrenú vodu. Tie utíchli a zavládol pokoj.+
25 Nato sa ich spýtal: „Kde je vaša viera?“ Ale oni dostali strach, čudovali sa a hovorili jeden druhému: „Kto je tento človek, že rozkazuje aj vetru a vode a poslúchajú ho?“+
26 A doplavili sa do kraja Gerazéncov,+ ktorý leží naproti Galilei.
27 Keď vystúpil na breh, stretol muža z blízkeho mesta, ktorý bol posadnutý démonmi. Už dlhý čas sa neobliekal a nebýval v dome, ale medzi hrobkami.*+
28 Keď uvidel Ježiša, vykríkol, padol pred ním a hlasno zvolal: „Čo odo mňa chceš, Ježiš, Syn Najvyššieho Boha? Prosím ťa, netráp ma.“+
29 (Ježiš totiž zlému* duchovi prikázal, aby z toho človeka vyšiel. Duch sa ho zmocnil už mnohokrát predtým,*+ a preto ho spútavali reťazami a okovami a strážili ho. Ale on zakaždým putá roztrhal a démon ho zaháňal na osamelé miesta.)
30 Ježiš sa ho spýtal: „Ako sa voláš?“ „Légia,“ odpovedal, lebo doňho vošlo mnoho démonov.
31 A prosili ho, aby im neprikázal odísť do priepasti.+
32 Na vrchu sa páslo veľké stádo svíň+ a démoni ho prosili, aby mohli vojsť do nich. A dovolil im to.+
33 Nato vyšli z toho človeka, vošli do svíň a stádo sa vrhlo z útesu do jazera a utopilo sa.
34 Keď pastieri videli, čo sa stalo, utiekli a rozhlásili to v meste i na vidieku.
35 Ľudia sa šli pozrieť, čo sa stalo. Prišli k Ježišovi a uvideli, že človek, z ktorého vyšli démoni, sedí pri jeho nohách, je oblečený a pri zmysloch. A začali sa báť.
36 Očití svedkovia im vyrozprávali, ako bol muž, ktorý bol posadnutý démonom, uzdravený.
37 Všetci ľudia z kraja Gerazéncov Ježiša prosili, aby od nich odišiel, lebo sa ich zmocnil veľký strach. A tak nastúpil do člna a chystal sa odplaviť.
38 Muž, z ktorého vyšli démoni, ho prosil, aby mohol ísť s ním, ale on ho poslal preč so slovami:+
39 „Vráť sa domov a rozprávaj, čo pre teba Boh urobil.“ Odišiel teda a po celom meste rozhlasoval, čo preňho Ježiš urobil.
40 Keď sa Ježiš vrátil, srdečne ho privítal zástup ľudí, lebo ho všetci očakávali.+
41 Vtom k nemu prišiel Jairos, predstavený synagógy. Padol mu k nohám a naliehavo ho prosil, aby prišiel k nemu domov,+
42 lebo jeho jediná, asi 12-ročná dcéra zomierala.
Cestou tam sa na Ježiša tlačil zástup.
43 Bola tam žena, ktorá bola 12 rokov postihnutá krvácaním+ a nikto ju nedokázal vyliečiť.+
44 Priblížila sa k nemu zozadu, dotkla sa obruby jeho plášťa*+ a jej krvácanie sa hneď zastavilo.
45 „Kto sa ma to dotkol?“ spýtal sa Ježiš. Keď to všetci popierali, Peter povedal: „Učiteľ, veď je tu množstvo ľudí a všetci sa na teba tlačia.“+
46 Ale Ježiš zopakoval: „Niekto sa ma dotkol, lebo som pocítil, že zo mňa vyšla sila.“+
47 Keď žena videla, že neunikla pozornosti, celá rozochvená k nemu prišla, padla na kolená a pred všetkými povedala, prečo sa ho dotkla a ako hneď vyzdravela.
48 Ježiš jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji.“+
49 Kým ešte hovoril, za predstaveným synagógy prišiel ktosi z jeho domu a povedal: „Tvoja dcéra zomrela, neobťažuj už Učiteľa.“+
50 Keď to Ježiš počul, uistil Jaira: „Neboj sa, len ver a bude žiť.“*+
51 Keď vchádzal do domu, nikomu nedovolil, aby vošiel s ním, iba Petrovi, Jánovi, Jakubovi a rodičom dievčaťa.
52 Všetci plakali a od žiaľu sa bili do pŕs. Ježiš povedal: „Neplačte,+ lebo nezomrela, iba spí.“+
53 Začali sa mu vysmievať, lebo vedeli, že zomrela.
54 Ale on ju vzal za ruku a zvolal: „Dieťa, vstaň!“+
55 Vrátila sa do nej životná sila*+ a ona okamžite vstala.+ A povedal, aby jej dali niečo jesť.
56 Jej rodičia boli od radosti celí bez seba, ale on im prikázal, aby nikomu nehovorili, čo sa stalo.+
Poznámky pod čiarou
^ Al. „neprinesú zrelé plody“.
^ Al. „medzi pamätnými hrobkami“.
^ Dosl. „nečistému“.
^ Al. možno „ho držal už dlho“.
^ Al. „strapcov na jeho odeve“.
^ Dosl. „bude zachránená“.
^ Dosl. „duch“.
