Evanjelium Matúša 21:1–46
21 Keď sa blížili k Jeruzalemu a prichádzali k Betfage na Olivovom vrchu, Ježiš povedal dvom učeníkom:+
2 „Choďte do dediny, ktorá je pred vami, a hneď ako do nej vojdete, nájdete priviazanú oslicu a pri nej osliatko. Odviažte ich a priveďte ku mne.
3 Keby niekto niečo namietal, povedzte: ‚Pán ich potrebuje.‘ A on vám ich hneď dovolí vziať.“
4 To sa stalo, aby sa splnili slová proroka:
5 „Povedzte dcére Sionu: ‚Pozri, prichádza k tebe tvoj kráľ,+ je mierny+ a sedí na oslovi, na osliatku, mláďati oslice.‘“+
6 A tak učeníci šli a urobili, čo im Ježiš prikázal.+
7 A priviedli oslicu s osliatkom, položili na ne svoje plášte a on si na ne sadol.+
8 Mnohí ľudia zo zástupu rozprestierali svoje plášte na cestu+ a iní odrezávali vetvy stromov a kládli ich pred neho.
9 Zástupy ľudí, ktoré išli pred ním a za ním, volali: „Zachráň, prosíme, Syna Dávidovho!+ Požehnaný je ten, ktorý prichádza v Jehovovom* mene!+ Zachráň ho, prosíme, ty, ktorý si hore vo výšinách!“+
10 Keď vošiel do Jeruzalema, v celom meste nastal rozruch a ľudia sa pýtali: „Kto je to?“
11 Zástup hovoril: „To je Ježiš, ten prorok+ z Nazareta v Galilei!“
12 Potom Ježiš vstúpil do chrámu a vyhnal všetkých, ktorí tam predávali a kupovali, a poprevracal stoly zmenárnikov a lavice tých, čo predávali holuby.+
13 Povedal im: „Je napísané: ‚Môj dom sa bude nazývať domom modlitby,‘+ ale vy z neho robíte skrýšu lupičov.“+
14 V chráme k nemu prichádzali slepí a chromí a on ich uzdravoval.
15 Keď hlavní kňazi a znalci Zákona videli obdivuhodné skutky, ktoré robil, a deti, ktoré v chráme volali: „Zachráň, prosíme, Syna Dávidovho!“,+ nahnevali sa.+
16 Povedali mu: „Počuješ, čo hovoria?“ Ježiš im odpovedal: „Áno. Nikdy ste nečítali: ‚Z úst detí a dojčiat si si zaobstaral chválu‘?“+
17 Potom od nich odišiel, vyšiel z mesta a prenocoval v Betánii.+
18 Keď sa skoro ráno vracal do mesta, vyhladol.+
19 Pri ceste zazrel figovník, podišiel k nemu, ale okrem listov na ňom nič nenašiel.+ Preto mu povedal: „Nech sa na tebe už nikdy neurodí ovocie.“+ A figovník ihneď uschol.
20 Keď to učeníci videli, čudovali sa: „Ako to, že ten figovník hneď uschol?“+
21 Ježiš im odpovedal: „Uisťujem vás, že keď budete mať vieru a nebudete pochybovať, urobíte nielen to, čo som urobil s figovníkom, ale ak poviete tomuto vrchu: ‚Zodvihni sa a zrúť sa do mora,‘ stane sa to.+
22 Ak sa budete modliť s vierou, dostanete všetko, o čo budete prosiť.“+
23 Potom vošiel do chrámu. Kým tam vyučoval, prišli k nemu hlavní kňazi a starší ľudu a spýtali sa: „Akým právom robíš tie veci? Kto ti na to dal oprávnenie?“+
24 Ježiš im povedal: „Aj ja sa vás niečo spýtam. Ak mi odpoviete, poviem vám, akým právom to robím:
25 Odkiaľ mal Ján poverenie krstiť? Z neba alebo od ľudí?“ Hovorili si medzi sebou: „Ak povieme: ‚Z neba,‘ povie nám: ‚Tak prečo ste mu neuverili?‘+
26 Ale ak povieme: ‚Od ľudí,‘ poštveme proti sebe zástup, lebo všetci považujú Jána za proroka.“
27 A tak Ježišovi odpovedali: „Nevieme.“ On im povedal: „Ani ja vám nepoviem, akým právom robím tie veci.
28 Čo by ste povedali na toto? Istý človek mal dvoch synov. Šiel k prvému a povedal: ‚Choď dnes pracovať do vinice.‘
29 Ten odpovedal: ‚Nechce sa mi,‘ no neskôr to oľutoval a šiel.
30 Potom šiel za druhým a povedal mu to isté. Ten odpovedal: ‚Pôjdem,‘ ale nešiel.
31 Ktorý z týchto dvoch urobil, čo si otec prial?“* „Ten prvý,“ odpovedali. Ježiš im povedal: „Uisťujem vás, že vyberači daní a prostitútky sú k Božiemu Kráľovstvu bližšie než vy.*
32 Lebo Ján vám prišiel ukázať správnu cestu,* no neuverili ste mu. Ale vyberači daní a prostitútky mu uverili.+ Vy ste to videli, ale ani potom ste to neľutovali a neuverili ste mu.
33 Vypočujte si iné podobenstvo: Bol jeden hospodár, ktorý vysadil vinicu,+ oplotil ju, vykopal v nej vínny lis a postavil vežu.+ Potom vinicu prenajal vinohradníkom a odcestoval do cudziny.+
34 Keď prišiel čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich otrokov, aby prevzali jeho diel úrody.
35 Ale vinohradníci chytili otrokov, jedného zbili, druhého zabili a ďalšieho ukameňovali.+
36 Poslal ďalších otrokov, viacerých než prvý raz, ale urobili im to isté.+
37 Nakoniec k nim poslal svojho syna. Povedal: ‚Môjho syna si budú vážiť.‘
38 Keď vinohradníci uvideli syna, povedali si: ‚To je dedič.+ Poďme, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše!‘
39 Chytili ho, vyhodili z vinice a zabili.+
40 Keď príde majiteľ vinice, čo urobí tým vinohradníkom?“
41 Odpovedali mu: „Pretože sú zlí, usmrtí ich a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu v určenom čase odovzdajú úrodu.“
42 Ježiš im povedal: „Nikdy ste nečítali v Písme? ‚Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, sa stal hlavným uholným kameňom.*+ Pochádza od Jehovu* a je obdivuhodný v našich očiach.‘+
43 Preto vám hovorím: Božie Kráľovstvo sa vám vezme a dostane ho národ, ktorý prináša jeho ovocie.
44 Kto spadne na ten kameň, doláme sa.+ A na koho ten kameň spadne, toho rozdrví.“+
45 Keď hlavní kňazi a farizeji počuli jeho podobenstvá, uvedomili si, že hovorí o nich.+
46 Chceli ho chytiť,* ale báli sa ľudí, lebo tí ho považovali za proroka.+
Poznámky pod čiarou
^ Pozri dodatok A5.
^ Al. „čo bolo otcovou vôľou“.
^ Al. „vás predchádzajú do Božieho Kráľovstva“.
^ Dosl. „cestu spravodlivosti“.
^ Dosl. „hlavou rohu“.
^ Pozri dodatok A5.
^ Al. „zatknúť“.
