Evanjelium Matúša 26:1–75

26  Keď Ježiš dokončil túto reč, povedal svojim učeníkom:  „Viete, že o dva dni bude Pesach+ a Syn človeka bude vydaný, aby ho pribili na kôl.“+  V tom čase sa hlavní kňazi a starší ľudu zišli na nádvorí domu veľkňaza, ktorý sa volal Kaifáš,+  a hľadali príležitosť,+ ako sa ho úskokom zmocniť* a zabiť ho.  Ale hovorili si: „Nie vo sviatok, aby to medzi ľuďmi nevyvolalo rozruch.“  Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona, ktorý bol predtým malomocný,+  a jedol uňho pri stole,* pristúpila k nemu žena s alabastrovou nádobkou drahého vonného oleja a vyliala mu ho na hlavu.  Keď to videli učeníci, pohoršovali sa: „Načo také plytvanie?  Veď sa to mohlo draho predať a peniaze sa mohli rozdať chudobným.“ 10  Ježiš si to všimol a povedal im: „Prečo tú ženu trápite? Urobila pre mňa dobrý skutok. 11  Veď chudobní tu budú stále,+ ale ja s vami nebudem stále.+ 12  Keď dala vonný olej na moje telo, pripravila ma tým na pohreb.+ 13  Verte mi, kdekoľvek na svete sa bude zvestovať táto dobrá správa, bude sa na pamiatku tejto ženy hovoriť aj o tom, čo urobila.“+ 14  Potom jeden z dvanástich, Judáš Iškariotský,+ išiel k hlavným kňazom+ 15  a povedal: „Čo mi dáte, ak vám ho zradím?“+ Sľúbili mu 30 strieborných.+ 16  Od tej chvíle hľadal vhodnú príležitosť, ako ho zradiť. 17  V prvý deň Sviatku nekvasených chlebov+ prišli učeníci za Ježišom a spýtali sa ho: „Kde ti máme pripraviť pesachovú večeru?“+ 18  Odpovedal: „Choďte do mesta k tomu a tomu a povedzte mu: ‚Učiteľ hovorí: „Môj čas* je blízko. Budem sláviť Pesach so svojimi učeníkmi v tvojom dome.“‘“ 19  Učeníci teda urobili, ako im Ježiš povedal, a pripravili všetko potrebné na Pesach. 20  Keď sa zvečerilo,+ Ježiš bol pri stole s dvanástimi učeníkmi.+ 21  Kým jedli, povedal: „Hovorím vám, jeden z vás ma zradí.“+ 22  Veľmi ich to zarmútilo a jeden po druhom sa ho začali pýtať: „Pane, však to nie som ja?“ 23  Odpovedal: „Zradí ma ten, kto si so mnou namáča chlieb v mise.+ 24  Syn človeka odchádza, ako je o ňom napísané, ale beda+ človeku, ktorý ho zrádza!+ Pre toho by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“+ 25  Judáš, ktorý sa ho chystal zradiť, sa ho spýtal: „Však to nie som ja, Rabbi?“ Ježiš mu povedal: „Poznáš odpoveď.“ 26  A keď ďalej jedli, Ježiš vzal chlieb, pomodlil sa,* rozlámal ho+ a dával ho učeníkom so slovami: „Vezmite si a jedzte. To znamená moje telo.“+ 27  Potom vzal pohár, poďakoval Bohu a dal im ho so slovami: „Pite z neho všetci.+ 28  To znamená moju ‚krv+ zmluvy‘,+ ktorá má byť vyliata za mnohých,+ aby im boli odpustené hriechy.+ 29  Ale hovorím vám: Nebudem už piť z plodu viniča až do toho dňa, keď budem piť nové víno spolu s vami v Kráľovstve svojho Otca.“+ 30  Nakoniec zaspievali chválospevy* a vyšli na Olivový vrch.+ 31  Vtedy im Ježiš povedal: „V túto noc ma všetci opustíte,* lebo je napísané: ‚Udriem pastiera a ovce zo stáda sa rozpŕchnu.‘+ 32  No keď budem vzkriesený, pôjdem do Galiley+ a tam sa stretneme.“ 33  Ale Peter namietol: „Aj keď ťa všetci ostatní opustia, ja ťa nikdy neopustím!“*+ 34  Ježiš mu povedal: „Ver mi, túto noc, skôr ako zakikiríka kohút, trikrát ma zaprieš.“+ 35  Peter mu povedal: „Aj keby som mal s tebou zomrieť, nikdy ťa nezapriem.“+ Ostatní učeníci hovorili to isté. 36  Potom Ježiš prišiel s učeníkmi na miesto nazývané Getsemane+ a povedal im: „Posaďte sa tu a ja odídem trochu ďalej a budem sa modliť.“+ 37  Vzal so sebou Petra a dvoch Zebedejových synov. A doľahol naňho smútok a veľký nepokoj.+ 38  Vtedy im povedal: „Som hlboko zarmútený, až na smrť. Zostaňte tu a bdejte so mnou.“+ 39  A odišiel kúsok ďalej, padol tvárou k zemi a modlil sa:+ „Môj Otče, nech ma minie tento pohár,+ ak je to možné. Ale nech to nie je tak, ako chcem ja, ale ako chceš ty.“+ 40  Vrátil sa k učeníkom a našiel ich spať. Povedal Petrovi: „Nemohli ste so mnou bdieť ani jednu hodinu?+ 41  Bdejte+ a modlite sa,+ aby ste nepodľahli pokušeniu.+ Duch je, pravdaže, dychtivý,* ale telo je slabé.“+ 42  Odišiel druhý raz a modlil sa: „Môj Otče, ak ma tento pohár nemôže minúť a musím ho vypiť, nech sa stane tvoja vôľa.“+ 43  Potom opäť prišiel a našiel ich spať, lebo sa im od únavy zatvárali oči. 44  A tak ich nechal, znovu odišiel a tretí raz sa modlil o to isté. 45  Keď sa vrátil k učeníkom, povedal im: „V takom čase, ako je tento, spíte a odpočívate! Prišiel čas, keď má byť Syn človeka zradený a vydaný do rúk hriešnikov. 46  Vstaňte, poďme. Môj zradca sa blíži.“ 47  Kým ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z dvanástich, a s ním veľký zástup ľudí s mečmi a kyjakmi, ktorých poslali hlavní kňazi a starší ľudu.+ 48  Jeho zradca si s nimi dohovoril znamenie: „Je to ten, ktorého pobozkám. Toho zatknite.“ 49  Šiel rovno k Ježišovi a povedal: „Buď pozdravený, Rabbi!“ a nežne ho pobozkal. 50  Ježiš mu povedal: „Prečo si tu?“+ Nato prišli, chytili Ježiša a zatkli ho. 51  Ale jeden z tých, čo boli s Ježišom, siahol po meči, vytasil ho, zasiahol ním veľkňazovho otroka a odsekol mu ucho.+ 52  No Ježiš mu povedal: „Daj svoj meč späť na miesto.+ Všetci, ktorí berú meč, mečom zahynú.+ 53  Alebo si myslíš, že nemôžem poprosiť svojho Otca, aby mi hneď poslal viac ako 12 légií anjelov?+ 54  Ale ako by sa potom splnilo Písmo, že sa to tak musí stať?“ 55  Vtedy sa Ježiš spýtal zástupu: „Som zločinec, že ste ma prišli zatknúť s mečmi a kyjakmi? Deň čo deň som sedával v chráme a vyučoval+ a nezatkli ste ma.+ 56  Ale to všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo napísali proroci.“+ Potom ho všetci učeníci opustili a utiekli.+ 57  Tí, ktorí Ježiša zatkli, ho odviedli k veľkňazovi Kaifášovi,+ kde sa zhromaždili znalci Zákona a starší.+ 58  Ale Peter ho z určitej vzdialenosti nasledoval až na nádvorie veľkňaza. Keď tam vošiel, prisadol si k služobníctvu, aby videl, ako sa to skončí.+ 59  Hlavní kňazi a s nimi celý Sanhedrin sa snažili získať proti Ježišovi krivé svedectvo, aby ho mohli usmrtiť.+ 60  Ale nič nenachádzali, hoci predstupovalo mnoho falošných svedkov.+ Nakoniec predstúpili dvaja 61  a hovorili: „Tento muž povedal: ‚Môžem zbúrať Boží chrám a do troch dní ho postaviť.‘“+ 62  Potom vstal veľkňaz a povedal mu: „Nič neodpovedáš? Nepočuješ, z čoho ťa tí ľudia obviňujú?“+ 63  Ale Ježiš mlčal.+ Preto mu veľkňaz povedal: „Zaprisahávam ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si Kristus, Boží Syn!“+ 64  Ježiš mu odpovedal: „Sám si to povedal.* Ale hovorím vám, že odteraz uvidíte Syna človeka,+ ako sedí po pravici moci*+ a prichádza na nebeských oblakoch.“+ 65  Nato veľkňaz roztrhol svoj odev a povedal: „Rúhal sa! Načo ešte potrebujeme svedkov? Sami ste počuli rúhanie. 66  Čo si o tom myslíte?“ „Zaslúži si smrť,“ odpovedali.+ 67  Potom mu pľuli do tváre+ a bili ho päsťami.+ Iní ho fackali+ 68  a hovorili: „Kristus, dokáž, že si prorok! Povedz, kto ťa udrel?“ 69  Peter zatiaľ sedel vonku na nádvorí. Prišla k nemu jedna slúžka a povedala: „Aj ty si bol s tým Ježišom z Galiley!“+ 70  Ale on to pred všetkými poprel: „Neviem, o čom hovoríš.“ 71  Keď odišiel k bráne, všimla si ho iná slúžka a povedala tým, čo tam boli: „Aj tento bol s Ježišom Nazaretským.“+ 72  Znovu to poprel. „Nepoznám toho človeka!“ prisahal. 73  O chvíľu k Petrovi prišli tí, čo tam postávali, a povedali mu: „Určite si jeden z nich. Veď aj tvoje nárečie* ťa prezrádza.“ 74  Nato sa začal zaklínať* a prisahať: „Nepoznám toho človeka!“ Vtom zakikiríkal kohút. 75  V tej chvíli si Peter spomenul na Ježišove slová: „Skôr ako zakikiríka kohút, trikrát ma zaprieš.“+ A vyšiel von a horko plakal.

Poznámky pod čiarou

Al. „zatknúť“.
Al. „spočíval uňho pri stole“.
Al. „určený čas“.
Al. „vyslovil požehnanie“.
Al. „žalmy“.
Dosl. „Vy všetci padnete tejto noci v súvislosti so mnou“.
Dosl.: „Aj keď všetci padnú v súvislosti s tebou, ja nikdy nepadnem!“
Al. „ochotný“.
Al.: „Je to tak, ako si povedal.“
Al. „Mocného“.
Al. „tvoj prízvuk“.
Zjavne na seba zvolával zlo, ak nehovorí pravdu.