Ezechiel 2:1–10
2 „Syn človeka,“* povedal mi, „postav sa, chcem s tebou hovoriť.“+
2 Ako hovoril, vstúpil do mňa Boží duch a podnietil ma vstať,+ aby som počul toho, ktorý so mnou hovoril.
3 Povedal mi: „Syn človeka, posielam ťa k Izraelitom+ – k spurným národom,* ktoré sa proti mne vzbúrili.+ Oni a ich predkovia proti mne hrešili až dodnes.+
4 Posielam ťa k synom, ktorí sú vzdorovití a bezcitní,+ a povieš im: ‚Toto hovorí Zvrchovaný Pán Jehova.‘
5 Je to spurný ľud,+ ale či už ťa budú počúvať, alebo nie, uvedomia si, že bol medzi nimi prorok.+
6 Ale ty, syn človeka, sa ich neboj.+ Neboj sa ani ich slov, hoci si obklopený tŕním a bodľačím*+ a bývaš medzi škorpiónmi. Neboj sa ich slov+ a neľakaj sa ich pohľadov,+ veď je to spurný ľud.
7 Musíš im odovzdať moje slová, či už poslúchnu, alebo nie, veď sú to vzbúrenci.+
8 Ale ty, syn človeka, počúvaj, čo ti hovorím. Nebuď spurný ako tento spurný ľud. Otvor ústa a zjedz, čo ti dávam.“+
9 Keď som sa pozrel, uvidel som, ako sa ku mne vystrela ruka+ a v nej bol popísaný zvitok.*+
10 Rozvinul ho predo mnou a bol popísaný z oboch strán.+ Boli na ňom napísané žalospevy, náreky a bedákanie.+
Poznámky pod čiarou
^ Výraz „syn človeka“ je v Ezechielovi použitý 93-krát.
^ Zjavne sa vzťahuje na izraelský a judský ľud.
^ Al. možno „hoci sú tvrdohlaví a sú proti tebe ako tŕnie“.
^ Al. „zvitok knihy“.
