Hebrejom 6:1–20

  • „Usilovne spejme k zrelosti“ (1 – 3)

  • Tí, ktorí odpadli, znovu pribíjajú Syna na kôl (4 – 8)

  • Istota nádeje (9 – 12)

  • Boží sľub je spoľahlivý (13 – 20)

    • Nezmeniteľnosť Božieho sľubu a prísahy (17, 18)

6  Preto keď už máme za sebou základné učenie+ o Kristovi, usilovne spejme k zrelosti+ a neklaďme opäť základy, ku ktorým patrí pokánie z mŕtvych skutkov, viera v Boha,  učenie o krstoch a kladení rúk,+ o vzkriesení z mŕtvych+ a o večnom súde.  A budeme spieť k zrelosti, ak to Boh dovolí.  Lebo tí, ktorí už raz boli osvietení+ a okúsili nebeský dar, prijali svätého ducha,  okúsili dobré Božie slovo i moc budúceho usporiadania sveta*  a napriek tomu odpadli,+ nemôžu byť znovu privedení k pokániu, lebo znovu pribíjajú na kôl Božieho Syna a vystavujú ho verejnému posmechu.+  Aj pôda dostáva požehnanie od Boha, keď vpíja dážď, ktorý na ňu často padá, a prináša úrodu tým, ktorí ju obrábajú.  Ale ak rodí tŕnie a bodľačie, je zavrhnutá. Čaká ju prekliatie a nakoniec bude spálená.  Milovaní, aj keď takto hovoríme, sme presvedčení, že vy ste na tom lepšie a ste na dobrej ceste k záchrane. 10  Veď Boh nie je nespravodlivý, aby zabudol na vašu prácu a lásku, ktorú ste prejavovali jeho menu,+ keď ste slúžili svätým* a naďalej slúžite. 11  Túžime však po tom, aby každý z vás prejavoval rovnakú usilovnosť ako na začiatku, aby vaša nádej+ bola úplne istá až do konca+ 12  a aby ste nezleniveli,+ ale aby ste boli napodobňovateľmi tých, ktorí sa vďaka viere a trpezlivosti stali dedičmi sľubov. 13  Keď Boh dával sľub Abrahámovi, prisahal sám na seba,+ lebo nemohol prisahať na nikoho väčšieho. 14  Povedal: „Určite ťa požehnám a dám ti veľa potomkov.“+ 15  A pretože bol Abrahám trpezlivý, dostal tento sľub. 16  Ľudia predsa prisahajú na niekoho väčšieho a ich prísahou sa končí každý spor, lebo je pre nich právnou zárukou.+ 17  Podobne keď sa Boh rozhodol dedičom sľubu+ ešte presvedčivejšie dokázať nezmeniteľnosť svojho zámeru,* zaručil sa* prísahou. 18  Urobil to preto, aby tieto dve nezmeniteľné veci, v ktorých je nemožné, aby Boh klamal,+ boli pre nás, ktorí sme utiekli do útočiska, mocným povzbudením, aby sme si udržali nádej, ktorá nám je predložená. 19  Táto nádej+ je pre nás ako kotva duše,* istá a pevná, a prenáša nás až dovnútra za oponu,+ 20  kam za nás vstúpil náš predchodca, Ježiš,+ ktorý sa stal navždy veľkňazom, akým bol Melchisedek.*+

Poznámky pod čiarou

Al. „systému vecí; veku“. Pozri Slovník pojmov.
Al. „svojej rady“.
Al. „vystúpil s“, dosl. „sprostredkoval“.
Al. „kotva nášho života“.
Al. „podľa spôsobu (vzoru) Melchisedeka“.