Evanjelium Marka 5:1–43

  • Ježiš posiela démonov do svíň (1 – 20)

  • Jairova dcéra; žena sa dotýka Ježišovho odevu (21 – 43)

5  Potom prišli na druhú stranu mora do kraja Gerazéncov.+  Hneď ako Ježiš vystúpil z člna, od hrobiek* vyšiel oproti nemu človek, ktorý bol v moci nečistého ducha.  Býval medzi hrobkami a dovtedy ho nikto nedokázal natrvalo zviazať, ani reťazami.  Veľakrát ho spútali okovami a reťazami, ale reťaze vždy roztrhal a okovy roztrieskal. Nikto nemal silu skrotiť ho.  Vo dne v noci kričal v hrobkách a v horách a bil sa kameňmi.  Keď z diaľky zbadal Ježiša, pribehol a poklonil sa mu.+  A nahlas skríkol: „Čo odo mňa chceš, Ježiš, Syn Najvyššieho Boha? Zaprisahávam ťa na Boha, netráp ma!“+  Lebo Ježiš mu povedal: „Vyjdi z toho človeka, zlý* duch!“+  Ježiš sa ho spýtal: „Ako sa voláš?“ Odpovedal: „Volám sa Légia, lebo je nás mnoho.“ 10  A veľmi ho prosil, aby ich neposielal preč z krajiny.+ 11  Na svahu sa páslo veľké stádo svíň.+ 12  Duchovia ho prosili: „Pošli nás do svíň, nech vojdeme do nich.“ 13  Ježiš im to dovolil, a tak nečistí duchovia vyšli a vstúpili do svíň. A stádo, okolo 2 000 zvierat, sa vrhlo z útesu do mora a utopilo sa. 14  Pastieri utiekli a rozhlásili to v meste i na vidieku. A ľudia sa prišli pozrieť, čo sa stalo.+ 15  Prišli k Ježišovi a uvideli muža, ktorý bol predtým posadnutý démonmi – toho, ktorý bol posadnutý légiou –, ako sedí oblečený a pri zmysloch, a začali sa báť. 16  Očití svedkovia im porozprávali, čo sa stalo s posadnutým mužom a so sviňami. 17  Preto začali na Ježiša naliehať, aby odišiel z ich kraja.+ 18  Keď nastupoval do člna, človek, ktorý bol predtým posadnutý démonmi, ho prosil, aby smel ísť s ním.+ 19  Nedovolil mu to však, ale povedal: „Choď domov k svojim príbuzným a porozprávaj im všetko, čo pre teba urobil Jehova* a ako sa nad tebou zľutoval.“ 20  Odišiel teda a začal v Dekapolise* rozhlasovať, čo všetko preňho urobil Ježiš, a všetci boli ohromení. 21  Potom sa Ježiš znovu preplavil v člne na protiľahlý breh, a ešte kým bol pri mori, zhromaždil sa k nemu veľký zástup.+ 22  Vtedy za ním prišiel jeden z predstavených synagógy menom Jairos. Keď uvidel Ježiša, padol mu k nohám+ 23  a úpenlivo ho prosil: „Moja dcérka je ťažko chorá.* Príď, prosím, a polož na ňu ruky,+ aby sa uzdravila a zostala nažive.“ 24  Ježiš s ním teda šiel a nasledoval ho veľký zástup, ktorý sa naňho tlačil. 25  Bola tam žena, ktorá bola 12 rokov postihnutá krvácaním.+ 26  Veľa si vytrpela* od mnohých lekárov a minula celý majetok, ale nezlepšilo sa to, skôr zhoršilo. 27  Keď sa dopočula o Ježišovi, pretlačila sa pomedzi zástup a zozadu sa dotkla jeho plášťa,+ 28  lebo si povedala: „Ak sa dotknem aspoň jeho odevu, uzdravím sa.“+ 29  A okamžite prestala krvácať a pocítila, že je uzdravená z choroby, ktorá jej spôsobila toľko trápenia. 30  Ježiš si hneď uvedomil, že z neho vyšla sila.+ Obrátil sa k zástupu a spýtal sa: „Kto sa dotkol môjho odevu?“+ 31  Ale učeníci mu povedali: „Vidíš, že sa na teba tlačí zástup, a ty sa pýtaš, kto sa ťa dotkol?“ 32  On sa však obzeral dookola, aby zistil, kto to bol. 33  Žena sa zľakla, lebo vedela, čo sa s ňou stalo. Prišla celá rozochvená, padla pred ním na kolená a povedala mu celú pravdu. 34  Ježiš jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji+ a nech ťa už tá vysiľujúca choroba netrápi.“+ 35  Kým ešte hovoril, prišli za predstaveným synagógy nejakí ľudia z jeho domu a povedali mu: „Tvoja dcéra zomrela. Načo ešte obťažovať Učiteľa?“+ 36  Ale keď Ježiš počul, čo hovoria, povedal predstavenému synagógy: „Neboj sa,* len ver!“+ 37  A nikomu nedovolil, aby išiel s ním, okrem Petra, Jakuba a Jakubovho brata Jána.+ 38  Keď prišli k domu predstaveného synagógy, uvidel veľký rozruch a ľudí, ako plačú a hlasno nariekajú.+ 39  Vošiel dnu a povedal im: „Prečo plačete a robíte taký rozruch? Dieťa nezomrelo, iba spí.“+ 40  Nato sa mu začali posmievať. Ale on ich poslal všetkých von, vzal otca a matku dieťaťa a tých, čo boli s ním, a vošiel tam, kde bolo dieťa. 41  Vzal ho za ruku a povedal mu: „Talita kumi,“ čo preložené znamená: „Dievčatko, hovorím ti, vstaň!“+ 42  A dievčatko ihneď vstalo a začalo chodiť. (Malo 12 rokov.) Od veľkého nadšenia boli celí bez seba. 43  Ale dôrazne im prikázal,* aby o tom nikomu nehovorili,+ a povedal, aby dali dieťaťu niečo jesť.

Poznámky pod čiarou

Al. „od pamätných hrobiek“.
Dosl. „nečistý“.
Al. „v Desaťmestí; v oblasti desiatich miest“.
Al. „umiera“.
Al. „Vytrpela si veľa bolesti“.
Al. „Prestaň sa báť“.
Al. „prikazoval im“.