Skutky apoštolov 21:1–40
21 Po srdcervúcej rozlúčke sme vyplávali. Zamierili sme priamo na Kos, na druhý deň sme sa vydali na Rodos a odtiaľ do Patary.
2 Tam sme našli loď, ktorá sa plavila do Fenície. Nastúpili sme a odplavili sa.
3 Keď sme sa priblížili k Cypru, minuli sme ho po ľavoboku a plavili sme sa do Sýrie. Pristáli sme v Týre, lebo loď tam mala vyložiť náklad.
4 Vyhľadali sme učeníkov a zostali sme tam sedem dní. Na základe toho, čo im zjavil duch, hovorili Pavlovi, aby nešiel do Jeruzalema.+
5 Keď nastal čas odísť, vydali sme sa na cestu. Všetci, aj so ženami a deťmi, nás odprevadili až za mesto. Tam sme si na brehu mora kľakli a pomodlili sa.
6 Potom sme sa rozlúčili, nastúpili sme na loď a oni sa vrátili domov.
7 Posledný úsek našej plavby bol z Týru do Ptolemaidy. Pozdravili sme bratov a zostali sme u nich jeden deň.
8 Na druhý deň sme odcestovali a prišli do Cézarey. Tam sme vošli do domu evanjelistu Filipa, ktorý bol jedným zo siedmich vybraných mužov,+ a zostali sme uňho.
9 Mal štyri nevydaté dcéry,* ktoré prorokovali.+
10 Keď sme tam boli už dlhší čas, prišiel z Judey prorok menom Agabos.+
11 Prišiel k nám, vzal Pavlov opasok, zviazal si nohy a ruky a povedal: „Toto hovorí svätý duch: ‚Takto zviažu Židia v Jeruzaleme muža, ktorému patrí tento opasok,+ a vydajú ho do rúk ľudí z iných národov.‘“+
12 Keď sme to počuli, spolu s domácimi sme Pavla prosili, aby nešiel do Jeruzalema.
13 Ale Pavol povedal: „Čo to robíte? Prečo plačete a oslabujete moje odhodlanie?* Hovorím vám, že som pripravený nielen dať sa spútať pre meno Pána Ježiša, ale preň v Jeruzaleme aj zomrieť.“+
14 Keď sa nedal odradiť, prestali sme ho prehovárať* a povedali sme: „Nech sa stane Jehovova* vôľa.“
15 Potom sme sa pripravili na cestu a vydali sa do Jeruzalema.
16 Išli s nami aj niektorí učeníci z Cézarey a zaviedli nás do domu muža, u ktorého sme mali bývať, ku Mnázonovi z Cypru, jednému z prvých učeníkov.
17 Keď sme sa dostali do Jeruzalema, bratia nás vrúcne privítali.
18 Na druhý deň sme s Pavlom išli navštíviť Jakuba.+ Zišli sa tam aj všetci starší.
19 Pozdravil ich a dopodrobna vyrozprával, čo Boh vykonal medzi národmi prostredníctvom jeho služby.
20 Keď to počuli, oslavovali Boha. Potom mu však povedali: „Brat, ty vieš, koľké tisíce Židov uverili a že všetci horlivo dodržiavajú Zákon.+
21 Ale o tebe sa dopočuli, že učíš všetkých Židov, ktorí žijú medzi inými národmi, aby sa odvrátili* od Mojžiša. Vraj im hovoríš, aby neobrezávali svoje deti ani nezachovávali dávne zvyky.+
22 Čo s tým? Určite sa dozvedia, že si prišiel.
23 Preto urob, čo ti povieme: Máme tu štyroch mužov, ktorí dali Bohu slávnostný sľub.
24 Vezmi ich so sebou, obradne sa s nimi očisti a zaplať za nich, aby si mohli dať oholiť hlavu. Tak všetci pochopia, že nie je nič pravdy na tom, čo sa o tebe hovorí, a že aj ty žiješ podľa Zákona a dodržiavaš ho.+
25 Čo sa týka veriacich z iných národov, písomne sme im oznámili naše rozhodnutie, že sa treba vyhýbať všetkému, čo je obetované modlám,+ a tiež krvi,+ mäsu zadusených* zvierat+ a nemravnosti.“*+
26 A tak Pavol na druhý deň vzal so sebou tých mužov a obradne sa s nimi očistil.+ Potom vošiel do chrámu oznámiť, kedy sa skončia dni obradného očisťovania a za každého z nich bude prinesená obeť.
27 Keď sa tých sedem dní končilo, uvideli ho v chráme Židia z Ázie. Poštvali proti nemu celý zástup, zmocnili sa ho
28 a kričali: „Izraeliti, pomôžte! Toto je ten človek, ktorý všetkým a všade hovorí proti nášmu ľudu, Zákonu a tomuto miestu. Dokonca priviedol do chrámu Grékov a znesvätil toto sväté miesto.“+
29 Lebo predtým Pavla videli v meste s Efezanom Trofimom+ a mysleli si, že Pavol ho priviedol do chrámu.
30 V celom meste zavládol rozruch a ľudia sa zo všetkých strán zbiehali do chrámu. Chytili Pavla, vyvliekli ho odtiaľ a okamžite zavreli bránu.
31 Začali ho biť a boli by ho zabili, keby veliteľ posádky nedostal hlásenie, že v celom Jeruzaleme vládne zmätok.
32 Ihneď vzal vojakov a dôstojníkov a bežal k zástupu. Keď ľudia uvideli veliteľa a vojakov, prestali Pavla biť.
33 Veliteľ k nemu pristúpil, zatkol ho a prikázal, aby ho spútali dvoma reťazami.+ Potom sa vypytoval, kto to je a čo urobil.
34 Ale každý v dave vykrikoval niečo iné. Keďže veliteľovi sa v tom zmätku nepodarilo nič zistiť, rozkázal ho odviesť do kasární.
35 Ale keď sa Pavol dostal ku schodom, dav sa tak rozzúril, že ho vojaci museli niesť.
36 Hrnulo sa za ním množstvo ľudí a kričali: „Preč s ním!“
37 Keď ho už mali voviesť do kasární, spýtal sa veliteľa: „Môžem ti niečo povedať?“ On odpovedal: „Ty hovoríš po grécky?
38 Nie si ten Egypťan, ktorý pred nejakým časom vyvolal vzburu a vyviedol na pustatinu 4 000 ozbrojených mužov?“*
39 Pavol odpovedal: „Som Žid+ z Tarzu+ v Cilícii,* občan nie bezvýznamného mesta. Prosím ťa, dovoľ mi prehovoriť k ľudu.“
40 Veliteľ mu to dovolil. Pavol sa postavil na schody a dal znamenie rukou, aby utíšil ľud. Keď nastalo úplné ticho, prehovoril k nim po hebrejsky:+
Poznámky pod čiarou
^ Dosl. „štyri dcéry, panny“.
^ Al. „srdce“.
^ Dosl. „stíchli sme“.
^ Pozri dodatok A5.
^ Dosl. „odpadli“.
^ Al. „nevykrvácaných“.
^ Po grécky porneia. Pozri Slovník pojmov.
^ Al. „mužov s dýkami“, dosl. „sikariov“.
^ Al. „v Kilikii“.
