PO TOM, čo deti obrali o pocit bezpečia a nevinnosti, po tom čo ich využili na uspokojenie zvrátených chúťok, chcú násilníci od svojich obetí ešte čosi iné — MLČANIE. Na to, aby si zabezpečili ich mlčanie, využívajú pocit hanby, tajomstva, ba používajú aj vyslovené zastrašovanie. Tak deťom vezmú ich najlepšiu zbraň proti zneužívaniu — vôľu o tom povedať, vôľu ozvať sa a požiadať dospelých o ochranu.

Je tragické, že spoločnosť dospelých často nechtiac spolupracuje so zneužívateľmi detí. Ako je to možné? Dospelí odmietajú brať do úvahy toto nebezpečenstvo a podporujú postoj ‚radšej o tom nehovoriť‘, v presvedčení, že je to len často opakovaný výmysel. Nevedomosť, neinformovanosť a mlčanie chránia zneužívateľov, a nie ich obete.

Kanadská konferencia katolíckych biskupov nedávno dospela k názoru, že hrubé zneužívanie detí medzi katolíckym duchovenstvom celé desaťročia pretrvávalo práve vďaka akémusi „všeobecnému sprisahaneckému mlčaniu“. Aj časopis Time uviedol v správe o rozšírenej pliage krvismilstva „sprisahanecké mlčanie“ ako faktor, ktorý v rodinách „iba pomáha udržiavať túto tragédiu“.

Time však poznamenal, že toto sprisahanie sa konečne rozpadáva. Ako to? Stručne povedané, vďaka osvete. Časopis Asiaweek o tom napísal: „Všetci odborníci sa zhodujú v tom, že najlepšou obranou proti zneužívaniu detí je informovanosť verejnosti.“ Aby mohli rodičia chrániť svoje deti, musia  poznať niektoré skutočnosti, ktoré súvisia s touto hrozbou. Nedajte sa zaslepiť mylnými predstavami, ktoré chránia zneužívateľov, a nie deti. — Pozri rámček dolu.

Múdry kráľ Šalamún povedal svojmu synovi, že poznanie, múdrosť a schopnosť premýšľať ho budú chrániť ‚pred zlou cestou, pred človekom hovoriacim zvrátenosti‘. (Príslovia 2:10–12) Či nepotrebujú deti práve to? V brožúre agentúry FBI s názvom Child Molesters: A Behavioral Analysis (Zneužívatelia detí: Analýza správania) sa pod nadpisom „Ideálna obeť“ hovorí: „Pre väčšinu detí je sex tabu, o ktorom dostávajú málo presných informácií, najmä od rodičov.“ Nepripustite, aby vaše deti boli „ideálnymi obeťami“. Poučujte ich o sexe. * Napríklad, žiadne dieťa by nemalo dosiahnuť pubertu bez poučenia o telesných zmenách v tomto období. Neznalosť spôsobí, že budú zmätené, hanblivé — a bezbranné.

Istá žena, nazvime ju Jana, bola v detstve sexuálne zneužívaná a o niekoľko rokov boli  aj obe jej deti sexuálne zneužité. Spomína: „Vychovávali nás tak, že sme o sexe nikdy nehovorili. Aj keď som dospela, uvádzali ma tieto veci do rozpakov. Boli neslušné. A keď som už mala svoje deti, bolo to tak isto. Dokázala som o tom hovoriť s inými deťmi, ale nie s vlastnými. Myslím, že je to nezdravé, lebo ak s deťmi o týchto veciach nehovoríme, sú bezbranné.“

S poučovaním, ktoré pomôže predchádzať zneužívaniu, možno začať zavčasu. Keď učíte deti pomenúvať také časti tela, ako je pošva, prsia, konečník, penis, povedzte im, že tieto miesta sú dobré, sú zvláštne — ale sú intímne. „Iným ľuďom nie je dovolené dotýkať sa ich — dokonca ani mamičke či oteckovi — ba ani lekárovi, ak tam nie je mamička či otecko, alebo ak mamička či otecko nepovedia, že je to v poriadku.“ * Najlepšie je, ak také vyjadrenia pochádzajú od oboch rodičov alebo oboch dospelých opatrovníkov.

Sherryll Kraizerová píše v knihe The Safe Child Book (Kniha o bezpečnosti dieťaťa), že deti by sa nemali ostýchať ignorovať zneužívateľa, kričať alebo utiecť. Mnohé deti, ktoré boli zneužité, totiž potom vysvetľujú, že nechceli byť drzé. Deti teda potrebujú vedieť, že niektorí dospelí robia zlé veci a že ani dieťa nesmie poslúchnuť nikoho, kto mu hovorí, aby urobilo niečo nesprávne. V takom prípade má dieťa plné právo povedať nie, takisto, ako to urobil Daniel a jeho spoločníci, keď od nich Babylončania chceli, aby jedli nečistý pokrm. — Daniel 1:4, 8; 3:16–18.

Jeden všeobecne odporúčaný spôsob poučovania je hra „Čo keby...?“ Môžete sa napríklad spýtať: „Čo keby ti učiteľ povedal, aby si udrel iné dieťa? Čo by si urobil?“ Alebo: „Čo keby ti (mamička, otecko, kňaz, policajt) povedal, aby si vyskočil z okna?“ Odpoveď dieťaťa bude azda neprimeraná alebo jednoducho nesprávna, no neopravujte ho drsne. Hra nemusí zahŕňať šokujúce situácie alebo predstavy, ktoré naháňajú strach; odborníci odporúčajú, že hra má prebiehať jemným, láskavým, dokonca hravým spôsobom.

Okrem toho, učte dieťa odmietať prejavy náklonnosti, ktoré sú nevhodné alebo pri ktorých sa cíti nepríjemne. Spýtajte sa napríklad: „Čo keby ťa mamičkin a oteckov priateľ chcel pobozkať spôsobom, pri ktorom sa cítiš zvláštne?“ * Často je najlepšie povzbudiť dieťa, aby predviedlo, čo by v nejakej situácii urobilo — opäť formou hry.

Podobne sa deti môžu naučiť vzdorovať iným taktikám zneužívateľov. Môžete sa napríklad opýtať: „Čo keby ti niekto povedal: ‚Vieš, teba mám najradšej. Nechceš byť mojím priateľom?‘“ Keď sa dieťa naučí vzdorovať takýmto trikom, zaoberajte sa ešte ďalšími možnosťami. Môžete sa spýtať: „Keby ti niekto povedal: ‚Predsa by si nechcel, aby som bol smutný.‘ Ako odpovieš?“ Ukážte deťom, ako povedať nie slovom, i jasným, pevným postojom či gestom. Pamätajte, zneužívatelia často skúšajú, ako deti reagujú na jemný prístup. Preto sa  dieťa musí naučiť pevne klásť odpor a povedať: „Poviem to na vás.“

Neobmedzte taký výcvik iba na jeden rozhovor. Deťom sa musí veľa ráz opakovať to isté. Použite vlastný úsudok pri rozhodovaní, nakoľko otvorení budete pri tomto školení. Buďte dôkladní.

Vynaložte úsilie, aby ste vylúčili akýkoľvek pokus zneužívateľa vytvoriť tajné spojenectvo. Deti by mali vedieť, že nikdy nie je v poriadku, ak ich dospelí žiadajú, aby mali tajnosti pred niektorým rodičom. Uistite ich, že vždy je správne, aby o nejakej veci povedali — aj keď sľúbili, že o nej nepovedia. (Porovnaj 4. Mojžišovu 30:12, 16.) Niektorí zneužívatelia dieťa vydierajú, ak vedia, že nedodržalo nejaké rodinné pravidlo. „Nepoviem to na teba, ak to ty nepovieš na mňa,“ znie podmienka. Deti by preto mali vedieť, že sa nikdy nedostanú do nepríjemností, ak o tom rodičom povedia — aj za takýchto okolností — že vždy je istejšie, ak o tom povedia.

Deti by ste mali vyškoliť tak, aby sa nenechali zastrašiť. Niektorí zneužívatelia zabili pred očami dieťaťa nejaké malé zviera a dieťaťu sa vyhrážali, že urobia to isté jeho rodičom. Iní svoju obeť varovali, že zneužijú mladších súrodencov. Naučte teda deti, že majú zneužívateľa vždy prezradiť, bez ohľadu na zastrašovanie a vyhrážky.

V tomto smere môže byť dobrou učebnou pomôckou Biblia. Keďže tak veľmi zdôrazňuje Jehovovu všemohúcu moc, môže oslabiť účinok hrozby zneužívateľa. Deti potrebujú vedieť, že bez ohľadu na to, aké hrozby boli vyslovené, Jehova je schopný svojmu ľudu pomôcť. (Daniel 3:8–30) Aj keď zlí ľudia ublížia niekomu, koho Jehova miluje, Jehova môže neskôr odčiniť škodu a znovu veci napraviť. (Jób 1. a 2. kapitola; Jób 42:10–17; Izaiáš 65:17) Uistite svoje deti, že Jehova vidí všetko, aj ľudí, ktorí robia zlé veci, a aj dobrých ľudí, ktorí sa im všemožne snažia klásť odpor. — Porovnaj Hebrejom 4:13.

Pedofili zriedka použijú pri obťažovaní dieťaťa silu. Všeobecne uprednostňujú najskôr sa s dieťaťom spriateliť. Preto je vhodná Ježišova rada: „Buďte obozretní ako hady.“ (Matúš 10:16) Svedomitý dozor milujúcich rodičov je najlepšou ochranou proti zneužívaniu. Niektorí zneužívatelia pozorujú, ktoré dieťa je na verejnom priestranstve samo, a začnú rozhovor, aby vzbudili zvedavosť dieťaťa. („Páčia sa ti motocykle?“ „Poď, ukážem ti, aké mám v aute šteniatka.“) Pravda, nemôžete byť s deťmi stále. A odborníci v starostlivosti o deti uznávajú, že deti potrebujú istú voľnosť, aby sa mohli samy hrať. No rozumní rodičia sú opatrní a nedávajú deťom predčasne prílišnú voľnosť.

 Uistite sa, že dobre poznáte všetkých dospelých či staršiu mládež, ktorá je v blízkosti vašich detí, a buďte mimoriadne opatrní pri rozhodovaní, komu deti zveríte počas svojej neprítomnosti. Dávajte si pozor na opatrovateľov, pri ktorých majú deti čudný pocit alebo sa cítia nesvoje. Podobne dávajte pozor na mladistvých, ktorí majú nadmerný záujem o malé deti a nemajú priateľov vo svojom veku. Dôkladne sa zaujímajte o situáciu v materskej škole a v škole. Prejdite celé zariadenie a porozprávajte sa s personálom, pozorne sledujúc, ako sa správa pri kontakte s deťmi. Spýtajte sa, či by vadilo, keby ste sa nečakane prišli pozrieť na svoje deti; ak vám to nedovolia, poobzerajte sa po inom takom zariadení. — Pozri Prebuďte sa! z 8. decembra 1987, strany 3–11, angl.

Je však smutnou skutočnosťou, že ani najlepší rodičia nemôžu dozerať na všetko, čo sa deje s ich deťmi. — Kazateľ 9:11.

Ak rodičia medzi sebou spolupracujú, môžu dozerať na jedno: na domáce prostredie. A keďže najčastejšie dochádza k zneužívaniu doma, nasledujúci článok sa zameriava na tento problém.