V POSLEDNÝCH rokoch sa zdvihla vlna celosvetového protestu proti zneužívaniu detí. Ale pozornosť, ktorú oznamovacie prostriedky venovali mnohým prípadom populárnych osobností verejne odhaľujúcich vlastné skúsenosti zo zneužívania v detstve, viedla k vytvoreniu niektorých mylných predstáv. Niektorí sú presvedčení, že všetko to rozprávanie o násilí páchanom na deťoch je jednoducho najnovšia móda. V skutočnosti je však na tomto druhu sexuálneho násilia máločo nové. Je takmer také staré ako dejiny ľudstva.

Asi pred 4000 rokmi boli mestá Sodoma a Gomora známe svojou mravnou skazenosťou. Pedofília očividne patrila k mnohým nerestiam tejto oblasti. Prvá kniha Mojžišova 19:4 opisuje dav Sodomčanov posadnutých sexom, „od chlapca po starého muža“, ktorí sa pokúšali znásilniť dvoch Lótových hostí. Uvažujte: Prečo boli už chlapci rozpálení myšlienkou na znásilnenie mužov? Je jasné, že už boli oboznámení s homosexuálnymi zvrátenosťami.

O stáročia neskôr sa izraelský národ presťahoval do oblasti Kanaanu. Krajina bola natoľko presiaknutá krvismilstvom, sodomiou, pohlavnými stykmi so zvieratami, prostitúciou, a dokonca rituálnymi obeťami malých detí démonským bohom, že všetky tieto praktiky museli byť v mojžišovskom Zákone výslovne zakázané. (3. Mojžišova 18:6, 21–23; 19:29; Jeremiáš 32:35) Napriek božským výstrahám si spurní Izraeliti vrátane niektorých ich vládcov osvojili tieto ohavné praktiky. — Žalm 106:35–38.

Ale starovekí Gréci a Rimania boli v tomto ohľade oveľa horší než Izraeliti. Zabíjanie novorodeniatok bolo v oboch národoch bežné, a v Grécku sa všeobecne považovalo za prijateľné, keď mali starší muži pomer s chlapcami. V každom meste starovekého Grécka prekvitali chlapčenské verejné domy. V Rímskej ríši bola detská prostitúcia taká rozšírená, že pre tento obchod boli stanovené zvláštne poplatky a zavedené zvláštne sviatky. V arénach boli dievčatá znásilňované a nútené k pohlavným stykom so zvieratami. Podobné ohavnosti boli rozšírené aj v mnohých ďalších starovekých národoch.

A ako je to v našej modernej dobe? Je ľudstvo príliš civilizované, než aby také hrozné sexuálne výčiny mohli prekvitať aj  dnes? Tí, čo skúmajú Bibliu, nemôžu súhlasiť s takým názorom. Dobre vedia, že apoštol Pavol opísal naše dni ako „kritické časy, s ktorými sa bude dať ťažko vyrovnať“. Ako znaky uviedol nespútanú sebalásku, lásku k rozkošiam a rozpad prirodzenej rodinnej lásky, javy, ktoré modernú spoločnosť naozaj zamorili, a dodal: „Zlí ľudia a podvodníci budú postupovať od zlého k horšiemu.“ (2. Timotejovi 3:1–5, 13; Zjavenie 12:7–12) Týka sa toto zhoršenie pomerov aj problému zneužívania detí, čoho sa tak často dopúšťajú „zlí ľudia a podvodníci“?

Zneužívanie detí je často natoľko zahalené tajomstvom, že bolo označené ako najčastejšie nehlásený zločin. I tak v posledných desaťročiach tieto zločiny očividne stúpajú. V Spojených štátoch uskutočnili noviny Los Angeles Times v tejto veci prieskum. Bolo zistené, že 27 percent žien a 16 percent mužov bolo v detstve sexuálne zneužívaných. Hoci sú tieto štatistiky šokujúce, iné starostlivo vypracované odhady pre Spojené štáty boli značne vyššie.

V Malajzii stúpol za posledné desaťročie počet ohlásených prípadov zneužitia detí štvornásobne. V jednej štúdii z Thajska asi 75 percent mužov priznalo, že mali pomer s detskými prostitútkami. Nemecké úrady odhadujú, že každoročne je v tejto krajine sexuálne zneužitých až 300 000 detí. Podľa juhoafrických Cape Times počet hlásených prípadov stúpol za posledné tri roky o 175 percent. V Holandsku a Kanade výskumníci zistili, že asi tretina žien bola v detstve sexuálne zneužívaná. Vo Fínsku 18 percent dievčat a 7 percent chlapcov deviatej triedy povedalo, že mali sexuálne styky s niekým najmenej o päť rokov starším.

V rôznych krajinách sa objavili znepokojujúce správy o náboženských kultoch, pri ktorých sú deti zneužívané na sadistické sexuálne praktiky a na mučenie. Tí, čo nahlásili, že boli obeťami takýchto zločinov, sa často stretávajú s nedôverou, nie so súcitom.

Takže obťažovanie detí nie je ani nové, ani zriedkavé; je to pretrvávajúci problém, ktorý dnes dosahuje epidemické rozmery. Jeho účinok môže byť ničivý. Mnohé obete trpia silnými pocitmi bezcennosti a nízkou sebaúctou. Odborníci v tejto oblasti uvádzajú niektoré bežné reakcie dievčat na krvismilstvo; napríklad útek z domova, zneužívanie alkoholu a drog, depresia, pokusy o samovraždu, delikvencia, promiskuita, poruchy spánku a problémy s učením. Z dlhodobého hľadiska môže dôjsť k takým prejavom, ako sú nedostatočné rodičovské schopnosti, frigidita, nedôvera k mužom, manželstvo s pedofilom, lesbizmus, prostitúcia a obťažovanie detí.

K týmto prejavom nemusí u obetí nevyhnutne dôjsť; ani nikto nemôže právom ospravedlňovať svoje zlé správanie iba na základe toho, že bol v minulosti zneužívaný. Zneužitie nepredurčuje obete k nemravnosti alebo k delikvencii ani nezmenšuje ich osobnú zodpovednosť za rozhodnutia, ktoré neskôr v živote urobia. No tieto bežné následky sú pre obete skutočným nebezpečenstvom. Dodávajú naliehavosť otázke: Ako môžeme chrániť svoje deti pred zneužitím?