Mylná predstava: Zneužívateľmi detí sú obyčajne cudzí ľudia, duševne vyšinuté, stratené existencie, ktoré deti unesú a na znásilnenie použijú fyzickú silu.

Vo veľkej väčšine prípadov — podľa niektorých odhadov je to 85 až 90 percent — je zneužívateľom osoba, ktorú dieťa pozná a ktorej dôveruje. Zneužívatelia spravidla nepoužívajú násilie, skôr dieťa postupne dovedú k sexuálnemu aktu, využívajúc jeho nedostatok skúseností a obmedzenú schopnosť premýšľať. (Porovnaj 1. Korinťanom 13:11 a Príslovia 22:15.) Títo zneužívatelia nie sú pomätenými samotármi, ako si ich ľudia obyčajne predstavujú. Mnohí sú celkom nábožní, vážení a spoluobčanmi obľúbení. Podľa amerického Federálneho vyšetrovacieho úradu (FBI) „je absurdné predpokladať, že niekto nie je pedofilom jednoducho preto, že je milý, chodí do kostola, usilovne pracuje, má rád zvieratá a podobne“. Nedávny výskum ukazuje, že je takisto nesprávne domnievať sa, že všetci zneužívatelia sú muži alebo že všetkými obeťami sú ženy.

Mylná predstava: Deti o sexuálnom zneužití fantazírujú alebo luhajú.

Za normálnych okolností deťom chýbajú v sexuálnej oblasti skúsenosti či rafinovanosť, aby si mohli vymyslieť jasne formulované tvrdenia o zneužití, i keď niektoré malé deti môžu byť zmätené, pokiaľ ide o podrobnosti. Aj najskeptickejší výskumníci sa zhodujú na tom, že väčšina tvrdení o zneužití je pravdivých. * Uvažujte o tom, čo hovorí kniha Sex Abuse Hysteria—Salem Witch Trials Revisited (Hystéria sexuálneho zneužívania — návrat k procesom so salemskými bosorkami), ktorá sa zameriava na falošné obvinenia zo zneužívania. Táto kniha pripúšťa: „Sexuálne zneužívanie detí je naozaj veľmi rozšírené a veľká väčšina tvrdení detí o sexuálnom zneužití... bude pravdepodobne opodstatnená (možno 95 % alebo viac).“ Pre deti je ťažké oznámiť zneužitie. Pokiaľ v súvislosti so zneužitím vôbec luhajú, tak najčastejšie vtedy, keď popierajú zneužitie, ku ktorému naozaj došlo.

Mylná predstava: Deti sú zvodné a často si svojím správaním samy privodia zneužitie.

Toto tvrdenie je úplne zvrátené, keďže v skutočnosti zo zneužitia je obvinená obeť. Deti nemajú žiadnu reálnu predstavu o sexualite. Nemajú predstavu, čo taká činnosť znamená alebo ako ich môže zmeniť. Preto nedokážu k nej prispieť žiadnym cieľavedomým spôsobom. Je to zneužívateľ a jedine zneužívateľ, kto nesie vinu za zneužitie. — Porovnaj Lukáša 11:11, 12.

Mylná predstava: Keď deti prezradia zneužitie, rodičia by ich mali poučiť, aby o tom nehovorili a aby na to čo najskôr zabudli.

Komu sa tým poslúži najviac, ak bude dieťa o zneužití mlčať? Nie zneužívateľovi? Štúdie skutočne ukázali, že popieranie spolu s potláčaním pocitov môže byť tým najmenej účinným spôsobom, ako sa vyrovnať s otrasom zo zneužitia. Z deviatich metód, použitých v jednej skupine dospelých obetí sledovaných v Anglicku, sa ukázalo, že tie obete, čo tento problém popierali, vyhýbali sa mu alebo ho potláčali, trpeli v dospelosti väčšou citovou neprispôsobivosťou a úzkosťou. Keby ste prežili nejaký hrozný násilný útok, chceli by ste, aby vám niekto povedal, že o tom nemáte hovoriť? Prečo také niečo zakázať dieťaťu? Ak dieťaťu umožníme, aby na taký hrozný zážitok reagovalo normálne, napríklad žiaľom, hnevom, smútkom, poskytneme mu možnosť, aby sa zo zneužitia napokon zotavilo.