Úžasný svet hmyzu

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V ŠPANIELSKU

MYSLÍTE si, že hmyz je iba otrava? Želali by ste si, aby na svete neboli takí nepríjemní škodcovia? Postrekujete ich, zabíjate alebo na nich zakaždým stúpite? Skúste sa skôr ako vyhlásite vojnu každému chrobákovi, ktorý vám skríži cestu, dozvedieť niečo o ich svete. Koniec koncov, môžete si byť istí, že hmyz tu určite zostane, lebo počtom prevyšuje ľudstvo v pomere asi 200 000 000 k 1!

Krátky pohľad iba na niektoré z týchto úžasných tvorov vás môže presvedčiť, že hmyz si zaslúži vašu úctu.

Majstrovský let, úžasný zrak

Mnohé druhy hmyzu sú majstrami letu. Pouvažujte o niektorých príkladoch. Moskyty dokážu lietať hore nohami. Niektoré dokonca lietajú za dažďa bez toho, že by zmokli — áno, skutočne lietajú pomedzi kvapky! Niektoré tropické osy a včely preletia okolo vás rýchlosťou vyše 70 kilometrov za hodinu. Jeden motýľ, danaus sťahovavý, preletel pri svojom sťahovaní zo Severnej Ameriky 3010 kilometrov. Pestrice môžu udierať krídlami rýchlejšie ako tisíckrát za sekundu — oveľa rýchlejšie ako kolibríky. Vážky vedia lietať dozadu, čo je skutočnosť, ktorá vzbudzuje zvedavosť výskumníkov a podnecuje ich k pozornému štúdiu tohto hmyzu.

Ak ste už niekedy skúšali zabiť muchu, zistili ste, že tento  hmyz má mimoriadne ostrý zrak spojený s reflexmi, ktoré sú desaťkrát rýchlejšie ako naše. Je zaujímavé, že muchy majú zložené oči obsahujúce tisíce šesťuholníkových šošoviek, z ktorých každá pracuje osobitne. Je teda pravdepodobné, že obraz, ktorý mucha vidí, je zložený z nepatrných kúskov.

Niektoré druhy hmyzu vnímajú ultrafialové žiarenie, ktoré je ľuďom neviditeľné. Teda to, čo sa nám javí ako nezaujímavý biely motýľ, vôbec nie je nezaujímavé pre samčeka tohto motýľa. V ultrafialovom svetle má samička na sebe príťažlivé vzory, ideálne na upútanie pozornosti samčekov, ktoré jej dvoria.

Oči mnohých druhov hmyzu slúžia ako kompas. Napríklad včely a osy rozoznávajú rovinu polarizovaného svetla, čo im umožňuje určiť polohu slnka na oblohe — dokonca aj keď je zakryté mrakmi. Vďaka tejto schopnosti môže tento hmyz zbierať potravu ďaleko od  miesta, kde hniezdi, a vždy neomylne nájsť cestu domov.

Láska vo vzduchu

Vo svete hmyzu zvuky a vône často slúžia na nájdenie partnera — čo nie je jednoduchá úloha, ak dĺžka vášho života je iba otázkou týždňov a možných partnerov skutočne nie je veľa.

Samička okáňa menšieho si hľadá pytača tak, že vysiela pach, ktorý je taký intenzívny, že ho samček môže zacítiť a priletieť k nej až z takmer 11-kilometrovej vzdialenosti. Jeho citlivé tykadlá dokážu rozoznať aj jedinú molekulu tohto pachu.

Svrčky, koníky a cikády dávajú prednosť tomu, aby ich bolo počuť. Dokonca aj ľudia môžu počuť zamilovanú cikádu, keď celé svoje telo premení na rezonančnú dosku. A tak veľká skupina cikád môže vytvoriť hluk, ktorý  je hlasnejší ako pneumatická vŕtačka. V protiklade k tomu niektoré samičky vôbec nevydávajú zvuk.

Prebudiť sa a zahriať sa

Pre ľudí, ktorí žijú v chladnom podnebí, je dôležité udržať si teplo. To isté platí pre studenokrvný hmyz, ktorý sa každé ráno prebudí prakticky stuhnutý od zimy. Slnko je jeho spojencom a hmyz ho využíva, ako len môže.

Pre muchy a chrobáky sú lákadlom kvety alebo listy, ktoré počas skorých ranných hodín absorbujú slnečné teplo. Niektoré chrobáky často prichádzajú na austrálske lekná, ktoré fungujú ako botanické kachle a vykurujú svoje kvety až na teplotu, ktorá je o 20 stupňov Celzia vyššia ako teplota okolia. Naproti tomu motýle majú zabudovaný vyhrievací systém. Keď sa potrebujú zohriať, rozprestrú krídla, ktoré slúžia ako výkonné slnečné panely, a otočia ich k slnku.

Hmyz dokáže všeličo!

Vo svete hmyzu má takmer každý druh inú úlohu a niektoré z nich sú dosť zvláštne. Napríklad niektoré mole vyhľadávajú životodarnú soľ a vlahu tak, že cicajú slzy byvolov.  Ďalšie druhy hmyzu, vybavené účinnou nemrznúcou zmesou, obývajú mrazivé štíty hôr a trávia svoj život požieraním tiel chrobákov, ktoré podľahli chladu.

Ako pred tisícročiami postrehol múdry kráľ Šalamún, mravce sú mimoriadne usilovné. Šalamún napísal: „Choď k mravcovi, leňoch, pozri na jeho cesty a zmúdrej. Hoci nemá veliteľa ani správcu, ani panovníka, pripravuje si jedlo už v lete; nazbieral si potravy už cez žatvu.“ ​(Príslovia 6:6–8) To, že nemajú panovníka, je o to pozoruhodnejšie, keď vezmeme do úvahy, že v niektorých kolóniách žije viac ako 20 miliónov mravcov! Predsa však táto hmyzia „metropola“ funguje perfektne, každý mravec vykonáva svoju špecifickú úlohu, a tak má celá kolónia zabezpečenú potravu, ochranu a bývanie.

Asi najpôsobivejším príkladom hmyzieho obydlia sú termitiská. Niektoré sú vysoké až 7,5 metra. * Tento konštrukčný zázrak má dômyselnú klimatizáciu a podzemné záhrady, kde termity pestujú huby. Ešte prekvapivejšie je, že termity, ktoré budujú tieto úžasné pyramídy, sú slepé.

Prečo potrebujeme hmyz

Hmyz zohráva životne dôležitú úlohu v našom každodennom živote. V skutočnosti približne 30 percent potravy, ktorú jeme, závisí od opeľovania včelami, z ktorých väčšina sú divo žijúce včely. No opeľovanie nie je jediná užitočná práca, ktorú hmyz vykonáva. Hmyz udržiava zem čistú, keď prostriedkami účinného systému recyklovania zužitkúva odumreté rastliny a živočíchy. Tým obohacuje pôdu o výživné látky, ktoré tak môžu prispieť k rastu rastlín. „Bez hmyzu,“ píše entomológ Christopher O’Toole v knihe Alien Empire (Cudzia ríša), „by sme boli zaplavení odumretou rastlinnou a živočíšnou hmotou.“

Hmyz by nám veľmi chýbal, keby si nevykonával svoju prácu. Pouvažujte o tom, čo sa stalo v Austrálii, ktorá sa stala domovom miliónov kusov dobytka. Stáda za sebou všade nechávali hnoj. Okrem toho, že to nevyzeralo príliš vábne, hnoj poskytoval miesto na rozmnožovanie pre muchu Musca vertustissima — ktorá trápi ľudí aj dobytok. A tak boli z Európy a Afriky privezené skarabey. Problém bol vyriešený!

Priatelia alebo nepriatelia?

Je pravda, že niektoré druhy hmyzu požierajú úrodu a prenášajú choroby. No asi iba 1 percento hmyzu na svete je považované za škodcov a mnoho z nich narobí viac škody preto, lebo človek zmenil životné prostredie. Napríklad moskyty, ktoré prenášajú maláriu, zriedkavo ohrozujú domorodých obyvateľov, ktorí žijú v rovníkových pralesoch. Sú však pohromou v mestách blízko pralesa, kde je veľa stojatej vody.

Človek môže často prirodzene regulovať výskyt škodlivého hmyzu, ktorý ničí úrodu, či už tým, že strieda plodiny, ktoré vysádza, alebo zavádzaním a ochranou prirodzených predátorov. Obyčajná lienka alebo sieťokrídlovce účinne bojujú proti voškám. A v juhovýchodnej Ázii zdravotnícki pracovníci zistili, že dve larvy vážok sa môžu postarať o to, aby voda, ktorá sa skladuje v nádobe, zostala bez moskytích lariev.

Hmyz je aj napriek svojim tienistým stránkam neoddeliteľnou súčasťou sveta prírody, od ktorého sme závislí. Ako poznamenal Christopher O’Toole, kým hmyz bez nás prežije, „my bez neho nedokážeme prežiť“.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček/obrázky na stranách 16, 17]

METAMORFÓZA — nový výzor, nový spôsob života

Niektoré druhy hmyzu úplne zmenia svoj výzor počas procesu, ktorý sa nazýva metamorfóza — doslova „zmena tvaru“. Tieto zmeny môžu byť dosť dramatické. Larva sa zmení na muchu, húsenica na motýľa a vodná larva na lietajúcu vážku. Státisíce druhov hmyzu podstúpia takúto metamorfózu.

Aby mohla nastať taká premena — mohli by sme to prirovnať k premene vlaku na lietadlo — vnútri tela hmyzu musí nastať obrovská modifikácia. Pouvažujme napríklad o motýľovi. Kým je húsenica latentná v kukle, väčšina jej predchádzajúcich tkanív a telesných orgánov sa rozloží a vytvorí sa celý rad nových orgánov dospelého jedinca — ako napríklad krídla, oči a tykadlá.

Táto premena so sebou často prináša aj nový spôsob života. Napríklad keď je vážka v larválnom štádiu, loví malé ryby alebo žubrienky; no keď sa stane lietajúcim dospelým jedincom, zmení svoj jedálny lístok a živí sa hmyzom. To je podobné, ako keby človek strávil 20 rokov plávaním v mori a zvyšok života by lietal ako vták.

Mohla by evolúcia zariadiť takúto neuveriteľnú premenu? Ako by sa mohla jednoducho na scéne objaviť húsenica naprogramovaná na premenu na motýľa? Z toho vyplýva otázka, čo bolo prvé — húsenica, alebo motýľ? Jedno nemôže existovať bez druhého, lebo iba motýľ sa môže rozmnožovať a klásť vajíčka.

Proces metamorfózy istotne dáva presvedčivý dôkaz o majstrovskom Tvorcovi, ktorého Biblia označuje za Stvoriteľa všetkých vecí, Všemohúceho Boha. — Žalm 104:24; Zjavenie 4:11.

[Obrázky]

Vidlochvost feniklový, ktorý práve vyšiel z kukly, vystiera krídla

[Obrázky na strane 18]

Hore: Zlatoň obyčajný sa živí peľom

Hore vpravo: Vŕbiar štvorbodový, pokrytý rosou, sa zahrieva

Vpravo: Dinaster centaureus

[Obrázok na strane 18]

Druh afrického koníka

[Obrázok na strane 18]

Ovad hovädzí