Pomoc obetiam mučenia

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V DÁNSKU

„JE ĽAHŠIE VYLIEČIŤ ZLOMENÉ KOSTI AKO VYLIEČIŤ ZLOMENÚ DUŠU.“ — Dr. Inge Genefkeová.

MLADÝ muž sa prechádza pokojnou ulicou v jednom európskom meste a zastaví sa, aby si prezrel tovar vo výklade obchodu. Náhle sa mu začnú chvieť ruky. Trasú sa mu kolená. Stiahne mu hrdlo, akoby sa dusil. Vo výklade práve uvidel odraz dvoch policajtov v uniformách. Mladý muž neporušil žiaden zákon a nemá žiaden dôvod, aby sa obával. No už len pohľad na mužov v uniformách ho preniesol na miesto vzdialené tisíce kilometrov a do času pred mnohými rokmi, keď bol obeťou mučenia.

To môže byť príbeh ktoréhokoľvek z miliónov mužov, žien a dokonca detí. Môže to byť príbeh niekoho, koho poznáte. Obeťou krutého zaobchádzania môže byť utečenec alebo imigrant, ktorý sa presťahoval do vášho susedstva. Jeho deti možno chodia do školy s vašimi deťmi. Môžete ho poznať ako pokojného, tichého, zdvorilého suseda, ktorý sa zvyčajne stráni ľudí. No vonkajšie zdanie môže klamať; takí ľudia môžu tajiť vnútorný zmätok, ktorý cíti obeť, keď sa snaží vyrovnať so spomienkami na telesné a duševné utrpenie v minulosti. Nejaký obraz — alebo zvuk — môže spôsobiť, že znova prežíva uplynulé hrôzy. Jeden muž s takými zážitkami vysvetľuje: „Kedykoľvek počujem detský plač, myslím na ľudí, ktorých som počul kričať vo väzení. Kedykoľvek počujem, ako niečo vo vzduchu sviští, spomeniem si na švihanie palicou hore a dolu — taký zvuk vydávala tesne predtým, ako ma ňou udreli.“

Mučenie nie je doménou iba politických extrémistov a teroristických skupín. V mnohých krajinách ho využíva aj armáda a policajné sily. Prečo? Mučenie môže byť rýchly a účinný spôsob, ako získať informácie, vynútiť priznanie, získať obviňujúce svedectvo alebo pomstiť sa. Podľa Dr. Inge Genefkeovej, poprednej dánskej výskumníčky v oblasti mučenia, v niektorých prípadoch vlády „prišli k moci a udržiavajú si pozíciu tým, že používajú mučenie“. Jeden muž to opísal takto: „Chceli ma zlomiť,  aby druhí videli, čo sa im stane, keď budú kritizovať vládu.“

Pre mnohých ľudí je predstava mučenia druhých ľudí spojená výlučne s temným stredovekom. Napokon, v roku 1948 OSN prijala Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, kde sa uvádza: „Nikto nesmie byť podrobený mučeniu alebo krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.“ ​(Článok 5) Niektorí odborníci sa však domnievajú, že až 35 percent utečencov na svete bolo mučených. Prečo je mučenie také rozšírené? Ako môže vplývať na tých, ktorí ho podstúpili, a čo môžeme robiť, aby sme im pomohli?

Následky

Neprekvapuje, že mnohí ľudia, ktorí boli mučení, utečú zo svojej domovskej krajiny, aby začali nový život niekde inde. No hoci môžu zmeniť miesto, utrpenie — telesné aj duševné — pokračuje. Človeka, ktorý zažil mučenie, môže trápiť pocit viny preto, že nedokáže ochrániť priateľov alebo príbuzných pred takým zlým zaobchádzaním. Môže sa v ňom tiež vyvinúť hlboká nedôvera k druhým, strach, že každý, koho stretne, môže byť informátor. „Ten, kto prežil mučenie, bude vždy cudzincom,“ hovorí spisovateľ Carsten Jensen. „Navždy stratil dôveru k svetu.“

Výsledkom je fyzická a duševná trauma, s ktorou si nemusí vedieť poradiť ani obeť, ani ten, kto sa jej snaží pomôcť. Telesné problémy sa niekedy dajú ľahko liečiť, ale duševné nie. „Spočiatku sme si mysleli: ‚Dobre, dáme im kosti do poriadku a budú môcť ísť domov,‘“ priznáva Dr. Genefkeová. „Skoro sme však zistili, že to, čo ich zožiera, je bolesť v srdci.“ Napriek tomu Dr. Genefkeová poznamenáva: „Bolo prekvapivé zistiť, že je možné poskytnúť obetiam úľavu a pomôcť im, dokonca aj keď už prešlo mnoho rokov.“

V roku 1982 Dr. Genefkeová spolu s ďalšími dánskymi lekármi zriadili v kodanskej Národnej nemocnici malé oddelenie na liečenie utečencov, ktorí prežili mučenie. Z týchto malých začiatkov vyrástla celosvetová sieť s názvom International Rehabilitation Council for Torture Victims (IRCT, Medzinárodná rada pre rehabilitáciu obetí mučenia). Táto rada zo svojho ústredia v Kodani riadi poskytovanie pomoci vo viac ako sto centrách po celom svete. Počas rokov táto rada zistila mnoho o tom, ako pomáhať ľuďom, ktorí boli mučení.

Ako poskytnúť pomoc

Pre obete je často užitočné, keď o svojich zážitkoch rozprávajú. „Ešte pred 20 rokmi,“ hovorí informačná brožúra IRCT, „boli obete mučenia často obeťami v dvojakom zmysle. Po prvé, keď boli vystavené telesnému/psychologickému mučeniu, a potom druhýkrát, keď o tom nedokázali rozprávať.“

Pravdou je, že nie je príjemné rozprávať o takej skľučujúcej téme, ako je mučenie. No ak si trpiaci želá zdôveriť sa priateľovi a priateľ odmietne počúvať, trpiaci sa ponorí hlbšie do svojho zúfalstva. Je preto dôležité, aby dostal uistenie, že niekto sa oňho zaujíma. Samozrejme, nikto by sa nemal starať do osobných záležitostí niekoho iného. Napokon, je na trpiacom, aby sa rozhodol, či, kedy a komu sa chce s tým zdôveriť. — Príslovia 17:17; 1. Tesaloničanom 5:14.

 Väčšina odborníkov navrhuje brať do úvahy telesné aj duševné aspekty mučenia. Zotavenie niektorých obetí si vyžaduje profesionálnu pomoc. Liečebné postupy zahŕňajú dýchacie cvičenia a cvičenia v komunikácii. * Pocity hanby sú zvyčajne medzi prvými vecami, ktorým sa treba venovať. Jedna terapeutka povedala žene, ktorá bola opakovane znásilnená a bitá: „Hanba, ktorú cítite, je normálna a pochopiteľná. No pamätajte, že to nie je vaša hanba. Tá hanba je za ľudí, ktorí vám to urobili.“

Tí, ktorí prežili koncentračné tábory

Počas druhej svetovej vojny milióny ľudí zakúsili strašné zaobchádzanie v Hitlerových koncentračných táboroch. Medzi nimi boli tisíce Jehovových svedkov, ktorí boli prenasledovaní, lebo odmietli zriecť sa svojho náboženského presvedčenia. Ich viera im nesporne pomohla vytrvať za takých strastiplných okolností. Ako?

Títo kresťania dávno pred svojím uväznením pozorne študovali Božie Slovo. A tak neboli zmätení, keď prišli skúšky, ani neobviňovali Boha, keď sa ich utrpenie hneď neskončilo. Prostredníctvom štúdia Biblie sa svedkovia dozvedeli, prečo Boh pripúšťa zlo a ako ho v patričnom čase ukončí. Štúdium Biblie ich naučilo, že Jehova „miluje právo“ a že ho poburuje, keď ľudia so svojimi blížnymi zle zaobchádzajú. — Žalm 37:28; Zechariáš 2:8, 9.

Samozrejme, mnohí z týchto ľudí, ktorí prežili koncentračné tábory, sa museli vyrovnávať s traumatizujúcimi následkami utrpenia. Keď to robili, boli veľmi posilnení tým, že poslúchali radu apoštola Pavla. Kým bol Pavol v rímskom väzení, v situácii, ktorá mu musela spôsobovať značnú úzkosť, napísal svojim spoluveriacim: „O nič sa úzkostlivo nestarajte, ale nech sa vaše prosebné žiadosti oznamujú Bohu modlitbou a pokornou prosbou spolu s vďakou; a Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie, bude strážiť vaše srdce a vaše myšlienkové sily prostredníctvom Krista Ježiša.“ — Filipanom 1:13; 4:6, 7.

Zo štúdia Biblie sa títo ľudia, ktorí si zachovali rýdzosť, učia, že Boh sľubuje, že pretvorí zem na raj, kde budú konečne odstránené účinky potupného zaobchádzania, ako je mučenie.

Jehovovi svedkovia sa delia o svoju nádej založenú na Biblii so svojimi blížnymi vo viac ako 230 krajinách. Búrlivé podmienky vo svete spôsobujú, že prichádzajú do kontaktu s mnohými, ktorí trpia pre kruté zaobchádzanie s človekom. Keď svedkovia stretnú tých, čo boli mučení, snažia sa podeliť s týmito ľuďmi o biblický sľub žiarivej budúcnosti. Akí sú šťastní, že môžu šíriť túto radostnú správu o budúcnosti, keď utrpenie bude vecou minulosti! — Izaiáš 65:17; Zjavenie 21:4.

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 24]

„NIKTO NESMIE BYŤ PODROBENÝ MUČENIU ALEBO KRUTÉMU, NEĽUDSKÉMU ČI PONIŽUJÚCEMU ZAOBCHÁDZANIU ALEBO TRESTU.“ — Článok 5, Všeobecná deklarácia ľudských práv

[Rámček na strane 25]

AKO MÔŽETE POMÔCŤ

AK POZNÁTE NIEKOHO, KTO SA ZOTAVUJE Z NÁSLEDKOV MUČENIA, MÔŽU BYŤ PRE VÁS UŽITOČNÉ NASLEDUJÚCE NÁVRHY:

● Prejavte empatiu. Môžete povedať: „Viem, že v krajine, odkiaľ prichádzate, je veľa problémov. Ako sa s tým vyrovnávate?“ — Matúš 7:12; Rimanom 15:1.

● Nevyzvedajte sa ani príliš nenaliehajte, že poskytnete pomoc. Buďte skôr láskavý a ohľaduplný. Nech ten, komu chcete pomôcť, vie, že ste ochotný vypočuť si ho. — Jakub 1:19.

● Nesnažte sa pomáhať vo všetkom. Nepripravte trpiaceho o sebaúctu ani o súkromie. Hlavné je pomôcť trpiacemu s jeho bremenom, nie snažiť sa ho úplne prevziať.