Bratislava — od starovekého brodu k modernému hlavnému mestu

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! NA SLOVENSKU

PREDSTAVTE si, že môžete cestovať v čase späť do roku 1741. Atmosféra je nabitá vzrušeným očakávaním. Počuť slávnostné fanfáry a ľudia sa tlačia a strkajú, aby sa dostali čo najbližšie k ulici, ktorou má prechádzať sprievod. Sú tu sedliaci v najlepšom nedeľnom oblečení, hrdí mešťania oblečení podľa poslednej módy i šľachtici, ktorí prišli, aby videli a boli videní. Kráľovskí poslovia rozdávajú zlaté a strieborné mince s portrétom mladej dámy a ľudia vzrušene vykrikujú. Čo spôsobilo tento rozruch? Mária Terézia, rakúska arcivojvodkyňa, prichádza do mesta, aby bola korunovaná za novú kráľovnú Uhorska.

Vráťme sa späť do súčasnosti. Keby ste chceli navštíviť miesto tejto významnej korunovácie, kam by ste sa vybrali? Nie do Viedne, kde dnes mnoho turistov obdivuje kráľovský palác Márie Terézie, ani do Budapešti, hlavného mesta dnešného Maďarska. Museli by ste navštíviť Bratislavu, mesto, ktoré leží na rieke Dunaj, asi 56 kilometrov východne od Viedne.

Dnešná Bratislava má asi pol milióna obyvateľov a je hlavným mestom malebného Slovenska. Keby sme ju porovnali s okolitými hlavnými mestami — Budapešťou, Viedňou a Prahou —, Bratislava dnes pôsobí ako ich malá sestra. A predsa bola viac ako dve storočia hlavným mestom Uhorska a tešila sa zo slávy, ktorú prináša také výsadné postavenie. Uskutočnili sa tu korunovácie 11 uhorských panovníkov. Čím toto mesto bolo a je zaujímavé?

Staroveká osada

Bratislava má výhodnú polohu na Dunaji, druhej najdlhšej  rieke Európy. V minulosti sa tok Dunaja na tomto mieste spomaľoval a rieka sa tu stávala plytšou, čím vznikol brod, prirodzený priechod cez rieku. Dávno predtým ako brehy Dunaja spojili mosty, brodili sa tadiaľ ľudia so svojimi zvieratami a vozmi. A tak od staroveku bola oblasť v okolí dnešnej Bratislavy rušnou križovatkou. Už v roku 1500 pred n. l. prechádzala týmto územím jedna z jantárových ciest, čo boli dôležité obchodné cesty spájajúce sever a juh Európy. Neskôr bol pohyb na tomto brode kontrolovaný z pevnosti na neďalekom vŕšku, kde dnes stojí Bratislavský hrad.

Keby ste mohli cestovať v čase, na koho by ste na tejto križovatke ciest natrafili? Keby ste sem prišli asi v 4. storočí pred n. l., privítali by vás Kelti, ktorí si v tejto oblasti urobili stredisko svojej kultúry. Vyrábali tu keramiku a razili mince a dnešný hradný vrch bol akousi keltskou akropolou.

Čo keby ste navštívili toto miesto na začiatku nášho letopočtu? Keby ste mali nejaké znalosti z latinčiny, mohli by ste sa porozprávať s miestnymi obyvateľmi, lebo dovtedy už Rimania rozšírili svoje severné hranice po Dunaj. Zároveň by ste tu mohli stretnúť aj príslušníkov germánskych kmeňov, ktorí sem prišli zo západu.

Keby ste si návštevu naplánovali do stredoveku, povedzme na 8. storočie, ocitli by ste sa v etnickom kotli národov. Dovtedy už prebehlo takzvané sťahovanie národov a na tomto území sa začali usadzovať Slovania z východu. Smerom na juh našli svoj domov Maďari a prenikli aj do oblasti Bratislavy. Ale nejakým spôsobom tu prevládol slovanský vplyv. Potvrdzuje to aj slovanské pomenovanie tunajšieho prvého skutočného hradu, ktorý bol postavený v 10. storočí. Bol známy ako Brezalauspurc, čo znamená „Braslavov hrad“, a usudzuje sa, že bol pomenovaný po vyššom vojenskom činiteľovi. Z tohto označenia bol odvodený aj slovenský názov mesta — Bratislava.

Stredoveké mesto

Po čase sa územie dnešného Slovenska stalo súčasťou Uhorska. Jedna historická správa z roku 1211 n. l. uvádza, že Bratislavský hrad bol najlepšie opevneným hradom v Uhorsku. O tridsať rokov neskôr sa toto hodnotenie ukázalo ako správne, keď hrad odolal nájazdu Tatárov. Tento úspech podnietil rast osady okolo hradu a v roku 1291 uhorský kráľ Ondrej III. udelil tejto obci výsady mesta s plnou samosprávou. Obyvatelia mesta tak získali právo voliť si richtára, prepravovať tovar po Dunaji a slobodne obchodovať „po vode i po zemi“. Keďže na slnečných úbočiach mesta sa dobre darilo viniciam, mešťania si zvlášť cenili právo predávať víno vo vlastných domoch.

Uhorskí králi neskôr udelili mestu ďalšie výsady, ktoré prispeli k jeho rozmachu. V roku 1526 Bratislava začala svoju dlhú vládu ako hlavné mesto Uhorska a túto pozíciu si udržala až do roku 1784. Medzitým sa etnická zmes obyvateľov Bratislavy stávala stále pestrejšou.  Jej prevažne slovanské a maďarské obyvateľstvo bolo obohatené prílivom ľudí nemeckého a židovského pôvodu. V 17. storočí, keď Turci rozširovali svoju ríšu na západ a na sever, utieklo do oblasti Bratislavy mnoho Chorvátov. Uchyľovali sa tu aj českí exulanti v čase tridsaťročnej vojny, ktorá prebiehala na západe Európy medzi katolíkmi a protestantmi.

Bratislava v 20. storočí

Začiatkom 20. storočia bola Bratislava mnohonárodnostným mestom, v ktorom sa miešalo mnoho kultúr. Pri nakupovaní v obchodoch bolo vtedy najistejšie vypýtať si tovar po nemecky alebo po maďarsky. Ale dôležitú úlohu v živote mesta zohrávali aj Česi, Rómovia a tiež židovská komunita. Pred prvou svetovou vojnou tvorili Slováci iba asi 15 percent obyvateľstva. No do roku 1921 sa stali najpočetnejšou z mnohých národností mesta.

Onedlho sa nad Európou objavili temné mračná druhej svetovej vojny. Tak sa začala jedna smutná časť histórie Bratislavy, ktorá narušila etnický súlad mesta. Najprv boli prinútení odísť Česi. Potom boli deportovaní rómski a židovskí obyvatelia a tisíce z nich  napokon zahynuli v koncentračných táboroch. Po skončení druhej svetovej vojny bola deportovaná aj väčšina nemecky hovoriacich obyvateľov mesta. No nakoniec si príslušníci každej z týchto etnických skupín našli cestu späť do svojho starého domovského mesta a ich prítomnosť dodnes obohacuje atmosféru Bratislavy.

Návšteva dnešnej Bratislavy

Teraz vás pozývame na krátku prechádzku dnešnou Bratislavou. Najprv si pozrieme pekne zrenovovaný Bratislavský hrad. Z hradnej záhrady sa môžeme potešiť panoramatickým výhľadom na mesto, ktoré sa rozprestiera na oboch stranách Dunaja.

Keď zídeme z hradného vŕška, ocitneme sa v Starom Meste, historickom centre Bratislavy. Ako kráčame pôvabnými uličkami a obdivujeme atraktívnu architektúru palácov a meštianskych domov, cítime akoby závan minulých storočí. Ak si želáte, môžeme sa zastaviť na šálku kávy alebo čaju v jednej z historických kaviarní a ochutnať aj známe bratislavské rožky s orechovou alebo makovou plnkou.

Prechádzka po nábreží Dunaja neďaleko Starého Mesta je pre návštevníkov po celý rok príjemným zážitkom. Nemôžete pri nej prehliadnuť symbol modernej Bratislavy — Nový most s reštauráciou navrchu naklonenej veže. Veža je postavená tak, že vytvára dojem, akoby sa vznášala nad sídliskom Petržalka na druhej strane rieky.

Ak sa vám zdá, že v Bratislave je čulý stavebný ruch, nemýlite sa. Okrem nedávno zrekonštruovaných častí Starého Mesta tu v 90. rokoch vyrástlo viacero atraktívnych oceľovo-sklených budov a ďalšie sa stavajú. Tieto úradné budovy, banky, obchodné a podnikateľské centrá prispievajú k modernému vzhľadu mesta.

Prirodzene by ste si zo svojej návštevy radi odniesli nejaký pekný suvenír. Môžeme sa teda zastaviť v obchodíkoch, kde sa predávajú ručné výrobky, napríklad krásne čipkované obrusy alebo bábiky oblečené v ľudovom kroji. Alebo ak si prajete, môžeme zájsť na otvorený trh na Hlavnom námestí, kde môžete nakupovať tak, ako to obyvatelia Bratislavy robili po stáročia. Azda budete chcieť navštíviť aj atraktívnu kanceláriu odbočky spoločnosti Watch Tower, ktorá je v tomto meste.

Jedného dňa možno Bratislavu naozaj navštívite. Ak áno, nepochybne sa vám bude páčiť toto pestré, moderné hlavné mesto, ktoré vyrástlo zo starovekého brodu.

[Obrázok na strane 15]

Mária Terézia

[Prameň ilustrácie]

North Wind Picture Archives

[Obrázok na stranách 16, 17]

Slovenské národné divadlo

[Obrázok na strane 17]

Ulička v Starom Meste

[Obrázok na strane 18]

Nový most s naklonenou vežou

[Obrázok na strane 18]

Kancelária odbočky a sála Kráľovstva Jehovových svedkov