Mapovanie oblohy v minulosti a dnes

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V HOLANDSKU

POHĽAD na hviezdy, ktorými je posiata čierna, zamatová obloha, často napĺňa človeka bázňou a počas dejín ho tento pohľad podnecoval k vyjadreniam obdivu Stvoriteľovi takej nádhery. Už dávno jeden básnik vyhlásil: „Nebesia oznamujú Božiu slávu a priestor rozpráva o diele jeho rúk.“ ​(Žalm 19:1) Pozorovatelia v staroveku však v nočnej oblohe videli viac ako len nádheru.

Hľadanie obrazcov na oblohe

Astronómovia v minulosti si všimli, že všetky hviezdy sa zdanlivo pohybujú po svojich stanovených dráhach. Hoci hviezdy prechádzali po oblohe od východu na západ, žiadna hviezda vzhľadom na ostatné nemenila svoju pozíciu. * Inými slovami, každú noc bolo možné vidieť rovnaké zoskupenia hviezd. Keďže človek chcel vniesť nejaký poriadok do týchto nespočítateľných svetielok, pospájal hviezdy do skupín. Pri troche fantázie sa tieto skupiny podobali na zvieratá, ľudí alebo na neživé predmety. Takto došlo k tomu, že stanovené konfigurácie hviezd sa začali považovať za súhvezdia.

Niektoré súhvezdia, ktoré dnes poznáme, boli prvýkrát opísané v starovekom Babylone. Medzi nimi je 12 súhvezdí, ktoré znázorňujú znamenia zverokruhu. Tie zohrávali — a stále zohrávajú — dôležitú úlohu v astrológii, predpovedaní údajného vplyvu hviezd na záležitosti ľudí. Hľadanie znamení vo hviezdach je však v Biblii odsúdené. (5. Mojžišova 18:10–12) No ctitelia Jehovu Boha vedeli o existencii súhvezdí. Biblická kniha Jób napríklad hovorí o Jehovovi ako o tom, kto „robí súhvezdie Aš, súhvezdie Kesil a súhvezdie Kima“. — Jób 9:9.

 Názvy mnohých súhvezdí, ktoré dnes poznáme, pochádzajú z gréckej mytológie. Mená ako Cefeus, Kasiopeja, Andromeda a Herkules môžete nájsť aj na súčasných hviezdnych mapách.

Hviezdne mapy z minulosti

Okolo roku 150 n. l. grécky astronóm Ptolemaios spísal súhrn vtedy známych astronomických poznatkov. Tento súhrn pod názvom Almagest obsahoval zoznam 48 súhvezdí. Mapy a atlasy oblohy, ktoré boli urobené počas storočí po Ptolemaiovi, zvyčajne obsahovali tých istých 48 súhvezdí. V skutočnosti asi do 16. storočia sa počet súhvezdí nezmenil. * Neskôr bolo pridaných 40 ďalších súhvezdí. V roku 1922 Medzinárodná astronomická únia oficiálne prijala zoznam týchto 88 súhvezdí.

Okrem súhvezdí zahŕňala Ptolemaiova publikácia aj zoznam viac ako tisíc hviezd s informáciami o ich jasnosti a polohe na oblohe. Ptolemaios nielenže určil polohu hviezd, astronomickú dĺžku a šírku, ale pridal aj ďalšie detaily. Napríklad jednu hviezdu v súhvezdí Ursa Major, čiže v súhvezdí Veľkej medvedice, opisuje ako „hviezdu na začiatku chvosta“ a polohu jednej kométy určuje „naľavo od Andromedinho pravého kolena“. A tak „každý dobrý astronóm“, poznamenáva jedna učebnica, „musel poznať túto nebeskú anatómiu“!

Prečo je však väčšina starovekých súhvezdí na severnej oblohe? Je to preto, že zvyk pozerať sa na určité skupiny hviezd ako na súhvezdia sa zrodil v oblasti Stredozemného mora, kde je viditeľná severná obloha, vysvetľuje jeden uranograf, čiže kartograf oblohy. Až neskôr, keď človek začal skúmať južnú oblohu, boli rozpoznané nové súhvezdia. Niektoré z týchto novších majú také názvy ako Pec, Hodiny, Mikroskop a Ďalekohľad.

„Kresťanské hviezdnaté nebo“

V roku 1627 nemecký učenec Julius Schiller vydal hviezdny atlas s názvom Coelum Stellatum Christianum (Kresťanské hviezdnaté nebo). Cítil, že je najvyšší čas, aby sa nebo odpohanštilo. A preto sa podujal odstrániť všetky pohanské obrazce z oblohy a nahradiť ich obrazcami z Biblie. Kniha The Mapping of the Heavens (Mapovanie nebies) píše, že Schiller „severnú oblohu pridelil Novému zákonu a južnú Starému zákonu“. „Schillerova južná pologuľa sa zmenila na scénu postáv zo Starého zákona — Jób nahradil Indiána a Páva, Centaurus sa zmenil na Abraháma a Izáka.“ V severnej hemisfére sa „Kasiopeja stala Máriou Magdalénou, Perzeus Sv. Pavlom, kým 12 znakov zverokruhu bolo ľahko nahradených 12 apoštolmi“.

Túto čistku prežilo iba jedno malé súhvezdie. Bola to Columba (Holubica), ktorá  pravdepodobne znázorňovala holubicu, ktorú Noach vypustil, aby našla suchú zem.

Mapy sa menia

Po čase sa vzhľad hviezdnych máp zmenil. V 17. storočí po vynájdení teleskopu vzrástla potreba máp, ktoré by poskytli presnejší obraz polohy hviezd. Navyše, umelecká výzdoba, ktorá prepĺňala rané mapy, postupne ubúdala a napokon sa úplne vytratila. Dnes väčšina hviezdnych atlasov obsahuje iba hviezdy, hviezdokopy, hmloviny, galaxie a ďalšie útvary zaujímavé pre tých, ktorí pozorujú nočnú oblohu.

V polovici 19. storočia sa začali vyrábať katalógy, ktoré boli komplexnejšie. Jedným z priekopníkov na tomto poli bol nemecký astronóm Friedrich Wilhelm Argelander. Spolu s viacerými asistentmi sa podujal na obrovskú úlohu vytvoriť katalóg hviezd severnej oblohy. Pomocou teleskopu lokalizovali asi 325 000 hviezd a určili polohu a stupeň jasnosti každej z nich. Keďže observatórium, v ktorom pracovali, bolo v nemeckom meste Bonn, katalóg sa stal známym ako Bonner Durchmusterung (Bonský prehľadový katalóg). Bol uverejnený v roku 1863. Po Argelanderovej smrti v jeho práci pokračoval jeden z jeho asistentov. Zmapoval hviezdy južnej oblohy a uverejnil svoju prácu ako Südliche Bonner Durchmusterung (Bonský prehľadový katalóg južnej oblohy). Konečný prehľad bol uverejnený v roku 1930. Bol vydaný v Córdobe v Argentíne. Tieto katalógy si udržali svoju hodnotu až do súčasnosti.

Dnes a zajtra

Po práci Argelandera a jeho nasledovníkov prišli ešte lepšie katalógy. S príchodom vesmírnych teleskopov však bolo možné dosiahnuť pri mapovaní neslýchané výkony. Pomocou Hubblovho vesmírneho teleskopu astronómovia teraz vytvorili katalóg, ktorý obsahuje približne 15 miliónov hviezd!

Nedávny pokrok v mapovaní oblohy je, že Európska kozmická agentúra vydala dva nové katalógy. Sú založené na pozorovaniach vesmírneho teleskopu umiestneného na satelite Hipparcos. V presnosti sa týmto katalógom zatiaľ iný nevyrovná. Na základe týchto katalógov boli vytvorené nové tlačené hviezdne atlasy. Jeden z nich je kompletný atlas v troch zväzkoch a volá sa Millennium Star Atlas.

Tento názov môže tým, ktorí čítajú Bibliu, pripomenúť Milénium, čiže Kristovu tisícročnú vládu pokoja spomenutú v Biblii. (Zjavenie 20:4) V tom čase sa ľudia bez pochýb naučia oveľa viac o našom vesmíre vzbudzujúcom bázeň, z ktorého aj najväčšie dnešné hviezdne atlasy môžu zachytiť iba malú časť.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 25]

Apiova hviezdna mapa, 1540

[Prameň ilustrácie]

S dovolením British Library (Maps C.6.d.5.: Apianʹs Star Chart)

[Obrázok na strane 26]

Južná hemisféra podľa mapy z 19. storočia

[Prameň ilustrácie]

© 1998 Visual Language

[Obrázok na strane 27]

Súhvezdie Orión, ako ho môžete vidieť na súčasných hviezdnych mapách

[Prameň ilustrácií na strane 27]

Pozadie na stranách 25–27: S láskavým dovolením ROE/​Anglo-Australian Observatory, photograph by David Malin