Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Priepasť medzi bohatými a chudobnými sa zväčšuje

Priepasť medzi bohatými a chudobnými sa zväčšuje

Priepasť medzi bohatými a chudobnými sa zväčšuje

„V redukovaní celosvetovej chudoby sa za posledných päť desaťročí dosiahol väčší pokrok ako za predchádzajúcich päť storočí,“ uvádza UNDP Today, publikácia Programu OSN pre rozvoj. „Od roku 1960 klesla v rozvojových krajinách úmrtnosť detí o polovicu, počet prípadov podvýživy sa znížil o tretinu a v školskej dochádzke sa dosiahol vzrast o štvrtinu.“ Ten istý zdroj však priznáva, že napriek tomuto pokroku celosvetová chudoba „zostáva naďalej rozšírená“.

Čo je ešte horšie, nespravodlivosť vnútri jednotlivých spoločností i medzi nimi naďalej narastá. „Keď to porovnáme s predchádzajúcim rokom,“ hovorí Catherine Bertiniová, výkonná riaditeľka Svetového programu výživy pri OSN, „oveľa viac ľudí na svete trpí podvýživou a hladom.“ V skutočnosti dnes trpí v rozvojovom svete asi 840 miliónov ľudí neustálym hladom, oveľa viac ako miliarda nemá prístup k vyhovujúcej pitnej vode a takmer 1,5 miliardy ľudí živorí, lebo nemá ani dolár na deň. Mary Robinsonová, vysoká komisárka OSN pre ľudské práva, varuje, že „nám hrozí, že dosiahneme stav, keď bude svet rozdelený nie na rozvojové a rozvinuté krajiny, ale na veľmi rozvinuté a tie, ktoré nikdy rozvinuté nebudú“.

Koľko by to dnešné celosvetové spoločenstvo šiestich miliárd ľudí stálo, aby sa zmenšila priepasť medzi bohatými a chudobnými? Menej, ako si možno myslíte. OSN odhaduje, že zabezpečenie hygieny a čistej vody na celom svete by si vyžadovalo ďalších 9 miliárd dolárov (1,50 dolára na osobu) ročne a že ďalších 13 miliárd (asi 2 doláre na osobu) ročne by bolo potrebných na zabezpečenie základnej zdravotníckej starostlivosti a stravy pre každého človeka na zemi. Hoci sú to značné sumy, keď ich porovnáme s tým, čo svet vydáva na iné veci, akoby sa zmenšili. Na znázornenie: v jednom z minulých rokov svet vydal 435 miliárd (viac ako 70 dolárov na osobu) na reklamu a 780 miliárd (130 dolárov na osobu) na zbrojenie. Je jasné, že zmenšiť priepasť medzi bohatými a chudobnými nie je ani tak otázkou nájdenia dostačujúcich zdrojov, ako skôr otázkou určenia správnych priorít.